Ivan Sergejevič Turgenev

	Ivan Sergejevič Turgenev
	; ruský spisovateľ
Narodenie	9. november 1818; Oriol, Rusko
Úmrtie	3. september 1883 (64 rokov); Paríž, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Ivan Sergejevič Turgenev; (plné texty diel autora)
Commons	Ivan Sergejevič Turgenev
	Biografický portál

Ivan Sergejevič Turgenev (rus. Ива́н Серге́евич Турге́нев; * 9. november 1818, Oriol, Rusko – † 3. september 1883, Paríž, Francúzsko) bol ruský spisovateľ. Jeho román Otcovia a deti je považovaný za jedno z najlepších prozaických diel 19. storočia.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Turgenev pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny. Jeho rodičia mali záujem o kultúru, ten sa však dostával do priameho kontrastu s krutosťou nevoľníckeho systému. Najprv študoval súkromne, potom na univerzitách v Moskve a Petrohrade. V rokoch 1838-1841 žil v Berlíne, kde na univerzite študoval filozofiu a klasickú filológiu. Počas štúdia precestoval veľké množstvo európskych krajín, medzi nimi bolo napr. Holandsko, Švajčiarsko a Francúzsko.

Svoje prvé básne s nádychom romantizmu uverejnil v roku 1838 v časopise Sovremennik. Do povedomia kritiky i čitateľov vstúpil v roku 1843 až 1846 lyrickými poémami Paraša, Rozhovor, Statkár a Andrej. Jeho literárne začiatky neboli ľahké, keďže na scénu sa dostal po velikánoch ruskej literatúry - Puškinovi a Gogoľovi.

Neskôr sa venoval písaniu poviedok. V rokoch 1843–1852 napísal Turgenev deväť divadelných hier, z nich najznámejšie sú Čo je tenké, praská, komédia Príživník a dráma Mesiac na dedine. Ich inscenovanie v divadle však zhatili námietky cenzúry.

V roku 1847 uverejnil poviedku Chor a Kalinyč, prvú z poviedok o živote roľníkov. Neskôr ju začlenil do zbierky Poľovníkove zápisky, ktorá obsahovala 25 krátkych próz – poľovníckych príbehov a zážitkov, ktoré sú kompozične stmelené témou života na nevoľníckej dedine. Autor ostro kritizoval sociálny útlak, ktorému boli vystavení poddaní. Protiváhou smutným svedectvám krutej doby je poetický opis prírody a vzťahu človeka k nej.

Úspech zbierky predurčil ďalšiu Turgenevovu tvorbu, ktorej sa venoval najmä dedinskému prostrediu. Pod zámienkou neprípustného nekrológu za Gogoľom bol na istý čas odsúdený do väzenia. Skutočnou príčinou však bola ostrá kritika cárskeho režimu a sociálnych pomerov v Rusku. Po prepustení z väzenia žil Turgenev vyše pol druha roka pod policajným dozorom na svojom šľachtickom sídle v Oriole.

Neskôr sa vo svojich dielach začal venovať problémom ruskej inteligencie. Prvým z týchto diel bol román Rudin. Hlavná postava, Rudin, je schopný a vzdelaný, no napriek tomu sa mu nedarí uplatniť v spoločnosti a cíti sa zbytočný. Toto dielo opäť otvorilo problém „zbytočného človeka“, ktorý sa prvýkrát objavil v Puškinovom diele Eugen Onegin. Vtedajším spoločenským životom sa zaoberal aj v jeho ďalších románoch Šľachtické hniezdo, V podvečer a Otcovia a deti. Psychologický román Otcovia a deti je považovaný za vrcholné dielo jeho tvorby a za jedno z najlepších diel 19. storočia.

V 60. a 70. rokoch žil v zahraničí, prevažne vo Francúzsku, kde aj zomrel. Rusko opustil na protest proti cárskemu rozhodnutiu, ktorým bol vykázaný z hlavného mesta. V Paríži sa zblížil so speváčkou Pauline Viardotovou, ku ktorej prechovával blízky vzťah. Okrem iného sa stretával aj s predstaviteľmi francúzskeho realizmu - Flaubertom, Zolom a Maupassantom. Stal sa nadšeným propagátorom ruskej literatúry v zahraničí. Počas týchto rokov písal najmä poviedky a novely, v ktorých prevažovali ľúbostné témy – napr. Asja alebo Prvá láska. V tomto období vznikol aj román Dym.

Jednou z hlavných tém celého Turgenevovho diela bola práve láska. Napriek tomu, že bol realistickým spisovateľom, sú u neho badateľné stopy romantizmu a vplyv autorov ako Byron, Goethe, ale aj Puškin a Lermontov). Turgenevovo dielo ovplyvnilo ďalší vývoj ruskej literatúry, jeho vplyv je badateľný aj na dielach slovenských autorov - napr. v tvorbe Vajanského.

Turgenev zomrel 3. septembra 1883 v Paríži a pochovaný je v ruskom Petrohrade.