Izraelsko-palestínsky konflikt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Spravodajkyňu OSN, ktorá v správe obvinila Izrael z páchania genocídy v Pásme Gazy, podporili desiatky štátov na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva. Jeruzalem jej tvrdenia odmieta ako prekrúcanie reality.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva na palestínskych územiach Francesca Albaneseová na utorkovom zasadnutí v Ženeve v kontexte svojich tvrdení požadovala, aby bolo na Izrael uvalené zbrojné embargo a sankcie. https://standard.sk/610295/spravodajkynu-osn-ktora-v-sprave-obvinila-izrael-z-pachania-genocidy-v-pasme-gazy-podporili-desiatky-statov

Albaneseovej tvrdenia sa týkajú pokračujúcej vojny v Pásme Gazy, kde Izrael vedie ofenzívu voči militantnému hnutiu Hamas.

Na podporu Albaneseovej počas zasadnutia vystúpili desiatky diplomatov väčšinou z arabských a moslimských štátov, ale tiež z Latinskej Ameriky či Ruska. S vyjadreniami odsudzujúcimi Izrael a jeho operáciu v Gaze vystúpil aj Pakistan, ktorý v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC) podporil výzvu na zavedenie sankcií a embarga voči Izraelu. Čína zase vyjadrila ochotu sprostredkovať mierové rokovania.

V sále však počas prerokúvania správy nebol prítomný zástupca Izraela ani jeho hlavného spojenca – USA, ktoré obviňujú spravodajkyňu z protiizraelskej zaujatosti. Izrael Albaneseovú dlhodobo kritizuje a tvrdenia uvedené v jej pondelkovej správe označil za „nechutné prevracanie skutočnosti“.

Na podporu Izraela jednoznačne vystúpili iba zástupcovia medzinárodných židovských organizácií.

Európska únia vyzvala na „úplné a nezávislé vyšetrenie všetkých obvinení“ a vyjadrila zhrozenie nad obeťami z radov civilistov, ale zároveň podporila právo Izraela na sebaobranu.

Lokalizácia izraelsko-palestínskeho konfliktu

Izraelsko-palestínsky konflikt je v súčasnosti prebiehajúci vojenský a politický konflikt medzi štátom Izrael a Palestínčanmi v Levante. Od polovice 20. storočia ide o jeden z najdlhšie trvajúcich konfliktov na svete. Boli urobené rôzne pokusy vyriešiť konflikt ako súčasť izraelsko-palestínskeho mierového procesu, popri iných snahách vyriešiť širší arabsko-izraelský konflikt. Verejné vyhlásenia o nárokoch na židovskú vlasť v Palestíne, vrátane Prvého sionistického kongresu v roku 1897 a Balfourovej deklarácie z roku 1917, vytvorili v regióne po vlnách židovskej imigrácie skoré napätie. Po prvej svetovej vojne Mandát pre Palestínu obsahoval záväznú povinnosť „zriadiť v Palestíne národný domov pre židovský národ“. Napätie prerástlo do otvoreného sektárskeho konfliktu medzi Židmi a Arabmi. Plán rozdelenia Palestíny z roku 1947 nebol nikdy implementovaný a vyprovokoval palestínsku vojnu v rokoch 1947-1949.