Jacques Offenbach
| Jacques Offenbach | |
 francúzsky operetný skladateľ | |
| Narodenie | 20. jún 1819 Kolín |
|---|---|
| Úmrtie | 5. október 1880 (61 rokov) Paríž |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Jacques Offenbach (plné texty diel autora) |
| Commons |  Jacques Offenbach |
Jacques Offenbach (* 20. jún 1819, Kolín nad Rýnom – † 5. október 1880, Paríž) bol francúzsky hudobný skladateľ, zakladateľ operetného žánru.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Offenbachov otec bol židovský kantor, volal sa Isaac Juda Eberst a narodil sa v meste Offenbach am Main. Podľa mesta narodenia ho prezývali „Offenbacher“, neskôr „Offenbach“.
Jakub (neskôr Jacques) sa narodil v Kolíne. Presný dátum narodenia je sporný, ale rozdiel môže byť maximálne niekoľko dní. Ako šesťročný dostal husle a ako dvanásťročný už koncertoval na violončele. Pod vedením Kolínskych hudobníkov napísal svoju prvú kompozíciu, Divertimento über Schweizerlieder (1833).
Otec rýchlo spoznal synov talent a odviedol ho do Paríža, kde ho po krátkom predstavení prijali na konzervatórium. Vydržal tam len približne rok a potom sa zamestnal v orchestri parížskej Komickej Opery (Opéra Comique). V tom istom čase presvedčil skladateľa Ludovica Halévyho, aby ho učil kompozíciu. Po čase sa rozhodol živiť ako skladateľ, čo však nebolo práve jednoduché. Jeho valčík Fleurs d’hiver (Zimné kvety) bol síce úspešný, ale veľa bohatstva mu nepriniesol, musel sa teda živiť aj ako učiteľ hudby. Priateľstvo so šľachtickým hudobníkom Friedrichom Flotowom mu otvorilo možnosť koncertovať na súkromných večierkoch. Prvý verejný koncert mal 27. januára 1839. Jeho prvé divadelné dielo Pascal et Chambord uviedli v Théâtre du Palais-Royal, ale bez väčšieho úspechu. Zlomený sa vrátil do Kolína, aby nabral viac síl.
Po návrate uviedol na súkromnom večierku krátku hudobnú frašku Le Moine Bourru (Mrzutý mních), ktorá už mala niektoré znaky neskorších autorových operiet. Prinieslo mu to veľký úspech, aj keď zatiaľ len mimo divadelnej scény. Aby sa finančne zabezpečil, odišiel na turné do Londýna. Opäť mal úspech a koncertoval aj na kráľovskom dvore. Po návrate sa oženil a kvôli sobášu prestúpil na katolícku vieru.
V roku 1848 vypukla vo Francúzsku revolúcia, ktorá donútila Offenbacha stiahnuť sa do bezpečia Kolína. Tam uviedol opernú jednoaktovku L’ Alcôve, ktorá bola v koncertnej forme hraná už aj v Paríži. Po prehrmení revolúcie vo Francúzsku sa dostal k moci Napoleon III. Po návrate do Paríža sa podarilo Offenbachovi koncertovať aj pred novým cisárom. Zamestnanie však dostal len v činohernom divadle Comédie Française (niektoré komédie mávali krátke hudobné podfarbenia).
V roku 1854 si Hervé otvoril divadlo Les Folies Concertanates, v ktorom 26. júna 1855 uviedol Offenbachovu krátku burlesku Oyayanie, ou le reine des Îles. Krátko pred touto premiérou dostal Offenbach vlastnú koncesiu na divadlo – malú drevenú budovu na Champs-Elysées, predtým určenú na vystúpenia kúzelníka. Koncesia znela na predstavenia maximálne troch hercov. Nové divadlo, Bouffes Parisiens bolo otvorené 5. júla 1855. Prológ k otvoreniu napísal Ludovic Halévy, ktorý sa neskôr stal úspešným Offenbachovým libretistom. V divadle začali uvádzať pantomímy a krátke hudobné scénky – buffonérie. Offenbach bol v divadle skladateľom, kapelníkom aj režisérom, pričom kládol dôraz aj na reklamu. Divadlo malo veľký úspech a čoskoro sa presťahovalo do väčších priestorov na ulici Choiseul. Samotné slovo „opereta“ použil prvýkrát pri diele La rose de Saint Flour (1856). Veľký medzinárodný úspech dosiahol dielom Le mariage aux lanternes (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru 10. októbra 1857 a nasledujúci rok ho už hrali aj vo Viedni. V roku 1857 Offenbach hosťoval so svojím divadlom v Londýne, neskôr aj v ďalších európskych mestách. Vďaka tomuto úspechu sa mu podarilo rozšíriť koncesiu pre svoje divadlo, takže neskoršie diela už mohli mať aj viac ako jedno dejstvo.
Napriek svojmu úspechu a plnému hľadisku Offenbach hospodáril tak zle, že sa rýchlo dostal do finančných ťažkostí. Aby im zabránil, potreboval niečo veľkolepé. Stavil na svoju prvú celovečernú operetu Orphée aux enfers (Orfeus v podsvetí). Premiéra sa konala 28. októbra 1858. Dielo bolo výsmechom vlády Napoleona III., ale zahaleným do sveta antických bohov, kde Napoleona predstavoval Jupiter. Premiéra mala zo začiatku len priemerný úspech. Až keď sa 5. decembra objavila v novinách silná kritika, pohoršujúca sa nad trúfalosťou robiť si výsmech z antiky, vzbudilo to veľký ohlas, verejnosť sa začala viac zaujímať o predstavenie a Offenbach napokon dosiahol najväčší úspech svojho života. Predstavenie navštívil aj sám Napoleon III. a nič netušiac sa dobre zasmial na Jupiterovi a ostatných bohoch na Olympe. Predstavenie nepochopil ani on, ani kritici a zrejme ani väčšina verejnosti. V roku 1861 Offenbach odstúpil z vedenia divadla, musel priznať krach svojich manažérskych schopností.
Ďalšie veľké úspechy dosiahol operetami La belle Hélène (Krásna Helena, 1864), La vie parisienne (Parížsky život, 1866) a La Grande-Duchesse de Gérolstein (Veľkovojvodkyňa z Gerolsteinu, 1867). V roku 1867 s veľkým úspechom hosťoval v USA.
Jeho nedokončená opera Les contes d’Hoffman (Hoffmanove poviedky) bola uvedená po jeho smrti v roku 1881. Dielo dokončil Ernest Guiraud.
Zoznam Offenbachových operet[upraviť | upraviť zdroj]
- Les Deux Aveugles (1855)
- Le Nuit blanche (1855)
- Ba-ta-clan (1855)
- La Rose de Saint-Flour (1856)
- Le Savetier et le Financier (1856)
- Dragonette (1857)
- Le Vent du Soir ou L'horrible Festin (1857)
- Une Demoiselle en loterie (1857)
- Le Mariage aux lanterne, Zásnuby pri svetle lampy (1857)
- Les Deux Pêcheurs (1857)
- Orphée aux Enfers, Orfeus v podsvetí (1858)
- Les Vivandières de la Grande Armée (1859)
- Geneviève de Brabant (1859)
- Daphnis et Chloé (1860)
- La Chanson de Fortunio (1861)
- Le Pont des soupirs (1861)
- Le Roman comique (1861)
- Les Bavards (1862)
- Lischen et Fritzchen (1863)
- Le Brésilien (1863)
- Jeanne qui pleure et Jean qui rit (1864)
- L'amour chanteur (1864)
- Die Rheinnixen (1864)
- La Belle Hélène, Krásna Helena (1864)
- Les Berge (1865)
- Barbe-Bleue (1866)
- La Vie parisienne, Parížsky život (1866)
- La permission de dix heures (1867)
- La Grande-Duchesse de Gérolstein, Veľkovojvodkyňa z Gerolsteinu (1867)
- Robinson Crusoé (1867)
- L'Île de Tulipatan (1868)
- La Périchole (1868)
- La Diva (1869)
- La Princesse de Trébizonde (1869)
- Les Brigands (1869)
- Boule de Neige (1871)
- Le Roi Carotte (1872)
- Fantasio (1872)
- Fleurette (1872)
- Les Braconniers (1873)
- Pomme d'Api (1873)
- Bagatelle (1874)
- Le Violoneux (1875)
- La Boulangère a des écus (1875)
- Madame l'Archiduc (1874)
- La Créole (1875)
- Le Voyage dans la lune (1875)
- Tarte à la Crème (1875)
- Pierrette et Jacquot (1876)
- La boîte au lait (1876)
- Docteur Ox (1877)
- La Foire Saint-Laurent (1877)
- Madame Favart (1878)
- La Marocaine (1879)
- La fille du Tambour-Major (1879)
- Les Contes d'Hoffmann, Hoffmanove poviedky (1881, opera uvedená po smrti autora)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jacques Offenbach
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- „Praotec muzikálu“ Jacques Offenbach. Jeho mušketieri a jeho doba - Opera Slovakia
