Jahodovec obyčajný
| Jahodovec obyčajný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Arbutus unedo Linnaeus, 1753 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jahodovec obyčajný (lat. Arbutus unedo) je krovina z čeľade vresovcovité (Ericaceae).
Popis[upraviť | upraviť zdroj]
Jahodovec dorastá do výšky 4 až 7 metrov. Kmeň je červenkastý a pokrytý dlhými sivastými šupinami. Konáre sú sivé a konáriky hnedo-červenkasté a bohato obrastené listami, pričom na nich môžu rásť žľaznaté chĺpky. Listy sú neopadavé s veľkosťou 8 x 3 cm. Majú kopijovitý tvar, pripomínajúci listy vavrínu. Na lícnej strane sú žiarivo zelené, zatiaľ čo na rubovej strane majú matný odtieň. Okraj listovej čepele je zúbkovitý, ba až pílkovitý. Listová stopka meria 7 až 8 milimetrov. Kvetenstvo má tvar visiacej metliny, jeho os je červenkastá a listene, ktoré kvetenstvo obklopujú, sú oválno-kopijovité a tiež červenkastej farby. Kalich meria 1 až 1,5 mm, je trváci a jeho krátke kališné lístky trojuholníkovitého tvaru sú na základni spojené. Koruna kvetu je bankovitá, meria 7 až 8 mm, má bielu až žltkastú farbu a po vyschnutí opadáva. Tvorí ju 5 na konci zahnutých okvetných lístkov, ktoré sú porastené jemnými chĺpkami. Vo vnútri kvetu sa nachádza 10 tyčiniek s ochlpenými nitkami, ktorých spodná časť je veľmi hrubá. Peľnice sú červenkasté, rozdelené na dva peľové vačky, z ktorých sa po prasknutí uvoľňuje peľ. Semenník je vydutý a bez chĺpkov, čnelka je rovná a mierne kužeľovitá s ryhami tiahnúcimi sa po celej dĺžke. Plod jahodovca tvorí guľatá a vydutá bobuľa o veľkosti 7 až 10 mm, ktorá má po dozretí červenú farbu. V každej z piatich komôr plodu sa nachádza niekoľko drobných hranatých semien hnedej farby.
Rozšírenie a výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytuje sa po celom Stredomorí vrátane ostrovov v tejto oblasti, v severnej Afrike a na celom Pyrenejskom polostrove (Španielsko a Portugalsko). Možno ho tiež nájsť na západe Francúzska a Írska, ale aj na Ukrajine.
Rovnako rastie aj v Mexiku, na Kube a v Strednej Amerike až po severnú časť Južnej Ameriky. V týchto oblastiach dosahuje priemernú výšku 15 až 20 metrov, má lesklé a ohybné konáre červenohnedej farby, ktoré zvyčajne pokrývajú šupiny.
Prirodzene sa vyskytuje v zmiešaných lesoch, predovšetkým v roklinách a v tiesňavách vytvorených vodnými tokmi, ale tiež ju možno nájsť v dubových lesoch alebo na skalných bralách. Pokiaľ ide o nadmorskú výšku, vyskytuje sa od úrovne mora až do výšky 800 – 1200 metrov nad morom.
Darí sa mu v dobre odvodnenej ílovitej pôde.
Pestovanie a využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Záhradníctvo[upraviť | upraviť zdroj]
Okrasné využitie tohto kra v parkoch a záhradách je všeobecne známe. Napriek tomu, že opadávajúce zrelé plody špinia okolie, je cenený pre sfarbenie svojich žltých, oranžových a červených bobúľ. Dobre znáša vápno a uprednostňuje prehriate miesta na slnku alebo v polotieni. Ťažko ich presádzať, a preto sa odporúča rozmnožovať ich prostredníctvom semienok, ktoré sa zbierajú od septembra do decembra. Jahodovec je veľmi citlivý na mráz.
Využitie v potravinárstve[upraviť | upraviť zdroj]
Jahodovec sa využíva na mnohé účely, no potravinárske využitie jeho plodov je azda najznámejšie. Hoci nemajú výraznú chuť, sú cenené pre svoju sladkosť. Robí sa z nich lekvár, ale tiež zaváraniny. Fermentáciou sa z plodov dajú získať alkoholické nápoje. Robí sa z nich napríklad alicantský jahodovcový likér.
V niektorých častiach Stredomoria (napríklad v Alžírsku alebo na Korzike) sa fermentované plody používajú na výrobu istého druhu vína, destiláciou ktorého sa dá získať brandy. Jahodovec je výbornou včelárskou rastlinou a v minulosti sa z neho v Španielsku získaval cukor. V Líbyi sa táto rastlina používa na zafarbovanie koží načerveno. V Portugalsku sa z neho zas vyrába obľúbená domáca pálenka.
Využitie v lekárnictve[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi aktívne látky obsiahnuté v jahodovci patria arbusterín, tanín a kyselina galová. Plody sú z 20 % tvorené cukrami. Semienka sú zas bohaté na mastné kyseliny. Kôra stromu sa používala v prírodnej medicíne ako diuretikum, adstringencium, ale tiež ako močové a obličkové antiseptikum.
Iné využitia[upraviť | upraviť zdroj]
Drevo jahodovca je ťažké, tvrdé a jemnozrnné. Taktiež je ohybné a ľahko sa opracuváva. Používa sa na výrobu rukovätí rôznych nástrojov, ale tiež sa z neho robia stĺpy, alebo sa využíva na kúrenie buď vo forme kuriva, alebo vo forme dreveného uhlia. V Spojených štátoch amerických sa z neho robia luky.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Jedna legenda vraví, že z krvi obra Géryona, po tom, ako ho skolil Herkules, sa zrodil strom, ktorý plodil ovocie bez kôstky v období roka, keď sa na oblohe začínajú objavovať Plejády. Pre Rimanov bol tento strom posvätný. Zasvätili ho nymfe Cardei, ktorá bola milenkou boha Jánusa a ochraňovala prah domovov. Jeho konáre sa tiež pokladali na rakvy. V klasickom období z jeho dreva vyrábali Gréci flauty. Španielski vtáčnici v 18. storočí používali semienka jahodovca pri chytaní vtákov v zimnom období.
Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]
Jahodovec je vyobrazený na madridskom erbe spolu s medveďom, ktorý sa oň opiera prednými končatinami. Jednotliví autori sa nevedia zhodnúť, prečo je na erbe práve takýto výjav. Je možné, že tak rozhodla madridská mestská rada, aby odlíšila svoj majetok od vlastníctva madridskej cirkvi, ktorá vo svojom znaku používala chodiaceho medveďa. Humorista a karikaturista Antonio Mingote si vo svojej knihe Dejiny Madridu význam erbu vysvetlil ďalším spôsobom: „[...] pôvodný obyvateľ tejto krajiny – medveď, objíma tento strom, aby neprišiel radný a nezrezal ho“.
Príbeh medveďa a jahodovca v madridskom erbe sa zrejme spája so snahou zjednotiť záujmy dvoch majiteľov veľkostatkov. Na prvom statku už niekoľko storočí prevládal lesný porast, zatiaľ čo na tom druhom prevládali pastviny. Medveď mal byť spojovacím prvkom medzi oboma pozemkami. Je zaujímavé, že v dobe, keď bol erb vytvorený, v Madride už žiadne medvede nežili, keďže z loveckého revíru v oblasti Monte del Pardo sa vytratili už pred jedenástym alebo dvanástym storočím. Táto oblasť tak isto nebola vhodná pre šírenie jahodovca, keďže tu preň panujú nevhodné poveternostné podmienky, a preto tu vo voľnej prírode nerastie.
Vedecká klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]
Arbutus unedo ako prvý popísal Carl Linné vo svojej knihe Druhy rastlín (Species plantarum) v roku 1753.
- Etymológia
Arbutus: jedno z dvoch mien, ktoré používali latinsky hovoriace národy na pomenovanie stredomorského zástupcu tohto druhu. Používal ho napríklad aj Vergílius vo svojich Georgikách (2, 69).
unedo: latinské slovo odvodené od výrazu unum tantum edo – Zjem iba jeden. Ide o druhý výraz, ktorý sa používal na pomenovanie tohto kra: Plínius starší – Naturalis Historia (15, 98 a 23, 151). Kvalitatívne adjektívum odkazuje na fakt, že plody tohto kra môžu obsahovať alkohol, keďže na konároch zostávajú pomerne dlho, vinou čoho môžu podliehať fermentácii.
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Detail plodov jahodovca v Národnom parku Monfragüe -
Kmeň so šupinkastou kôrou -
Kvety sú cenené pre ich typický tvar ovisnutej metliny -
Detailný pohľad na vydutý semenník a ryhovanú čnelku. Na obrázku vidno aj zvyšky kalichu (okvetné lístky boli odstránené) -
Tyčinky s hrubou spodnou časťou -
Jahodovec a medveď sú symbolom Madridu
_Arbutus_unedo_(bark)_.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jahodovec obyčajný
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arbutus unedo na španielskej Wikipédii.