Jena
| Jena | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Nemecko
| |
|---|---|---|
| Spolková krajina | Durínsko | |
| Mesto bez okresu | Jena | |
| Diaľnica | A 4 | |
| Rieka | Sála | |
| Nadmorská výška | 155 m n. m. | |
| Súradnice | 50°55′S 11°35′V / 50,917°S 11,583°V | |
| Rozloha | 114,30 km² (11 430 ha) | |
| Obyvateľstvo | 104 449 (31.12.2009 [1]) | |
| Hustota | 913,81 obyv./km² | |
| Prvá písomná zmienka | 1182 | |
| Primátor | Thomas Nitzsche (FDP) | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 07701 – 07751 | |
| Telefónna predvoľba | +49(0)3641 | |
| Kód | 16 0 53 000 | |
| EČV | J | |
  Poloha mesta Jena v rámci Nemecka
| ||
 Poloha mesta Jena v rámci spolkovej krajiny Durínsko
| ||
| Wikimedia Commons: Jena | ||
| Webová stránka: www.jena.de | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Jena je nemecké univerzitné mesto v spolkovej krajine Durínsko, ktoré sa nachádza na rieke Sála. Podľa počtu obyvateľov je druhým najväčším mestom v spolkovej krajine Durínsko.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1182. V 13. storočí sa Jena stala obchodným mestom s právami (1230) a svojou vlastnou správou. Ekonomika bola založená najmä na produkcii vína. V roku 1286 prišli do mesta Dominikáni a v 1301 Cisterciáni. V roku 1331 bolo mesto pod vládou Meißenského markgrófstva. Od 1423 patrilo Saskému kurfirstvu Wettinovcov, ktorí zdedili Meißensko. Reformácia sa dotkla mesta v 1523. V roku 1558 založil Johann Friedrich I. dnešnú univerzitu Friedrich-Schiller-Universität Jena. Od 1670 do 1690 bola Jena hlavným mestom vojvodstva Sasko-Jena. V roku 1692 bolo pripojené k vojvodstvu Sasko-Eisenach a v 1741 k vojvodstvu (neskôr veľkovojvodstvo) Sasko-Weimar, ku ktorému patrilo až do roku 1918.
Na konci 18. storočia bola miestna univerzita najväčšia a najznámejšia zo všetkých nemeckých štátov. To spravilo z mesta centrum filozofie (s profesormi ako Fichte, Hegel, Schiller a Schelling) a raného romantizmu (básnici Novalis, bratia Schlegelovci a Ludwig Tieck).
14. októbra 1806 tu bojoval Napoleon Bonaparte proti Prusom, ktorých tu porazil v bitke pri Jene. Odpor voči francúzskej okupácii bol veľký, najmä u miestnych študentov. Mnohí z nich bojovali v roku 1813 v dobrovoľných ozbrojených zložkách pruskej armády Lützowsches Freikorps. O dva roky neskôr bolo v meste založené bratstvo Urburschenschaft.
Na konci 19. storočia prišiel s výstavbou železnice z Halle/Lipsko do Norimbergu rozvoj mesta. Jena sa stala centrom strojníctva, optiky a výroby skla. Boli tu založené významné sklárske podniky Carl Zeiss AG, Schott AG za ktorými stáli Carl Zeiss, Ernst Abbe a Otto Schott.
Na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 bolo mesto Spojencami ťažko bombardované. Bolo zničené skoro celé stredoveké centrum mesta (po vojne bolo obnovené).
Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
- Immanuel Hermann von Fichte (* 1796 – † 1879), filozof a teológ
- Hugo Schmeisser (* 1884 – † 1953), konštruktér pechotných zbraní
- Walter Eucken (* 1891 – † 1950), ekonóm
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Aubervilliers, Francúzsko, 1999
Berkeley, USA, 1989
Erlangen, Nemecko, 1987
Lugoj, Rumunsko, 1983
Porto, Portugalsko, 1984
San Marcos, Nikaragua, 1996
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Obyvateľstvo spolkovej krajiny Durínsko (po nemecky), prístup 15. december 2010
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jena
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jena na anglickej Wikipédii.
