Jules Hardouin Mansart

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jules Hardouin Mansart
francúzsky architekt
francúzsky architekt
Narodenie16. apríl 1646
Paríž, Francúzsko
Úmrtie11. máj 1708 (62 rokov)
Marly-le-Roi, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jules Hardouin Mansart

Julian Hardouin Mansart alebo Jules Hardouin-Mansart (* 16. apríl 1646, Paríž, Francúzsko – † 11. máj 1708, Marly-le-Roi) bol významný francúzsky architekt a dvorný staviteľ francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Študoval u svojho prastrýka, známeho francúzskeho architekta Françoisa Mansarta, jedného z tvorcov klasických tradícií vo francúzskej architektúre. Mansart zdedil prastrýkovu zbierku plánov a kresieb a prijal jeho meno. Pracoval pre francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a ako prvý rozšíril kráľovský zámok v Saint-Germain-en-Laye, a neskôr v roku 1675 aj Versailles. Navrhol všetky prestavby a rozšírenia zámku vo Versailles, vrátane severného a južného krídla, kráľovskú kaplnku (spolu s Robertom de Cotte v roku 1710), a preslávenú Zrkadlovú sieň, ktorú pomáhal vyzdobiť Charlesovi Le Brunovi. Okrem zámku postavil tiež Veľký Trianon a Oranžériu, rovnako ako aj neďaleké pridružené obydlia, ako napr. zámok Marly.

Medzi jeho najznámejšie práce (všetky v Paríži) patria tiež Pont Royal, kostol Saint-Roch a Place Vendôme (1690). Mnohé z týchto diel vytvárajú jedinečný charakter Paríža.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]