Kaukura
| Kaukura (Kaheko) | |
| atol | |
 Snímka atolu od NASA
| |
| Štát |  Francúzsko
|
|---|---|
| Zámorská korporácia |  Francúzska Polynézia
|
| Región | Tuamotu |
| Súradnice | 15°45′00″J 146°40′59″Z / 15,75°J 146,683°Z |
| Miestna osada | Raitahiti |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 2 m n. m. |
| Dĺžka | 48 km |
| Šírka | 13 km |
| Rozloha | 436 km² (43 600 ha) |
| - súše | 11 km² (1 100 ha) |
| Obyvateľstvo | 475 (2012) |
| Hustota | 43,18 obyv./km² |
| Pre verejnosť | Voľný |
| Prístup | loďou alebo lietadlom |
| Objaviteľ | Jakob Roggeveen |
| - dátum | 1722 |
| Lagúna | polootvorená |
| Vstup do lagúny | splavný malými loďami |
  Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
| |
 mapa atolu
| |
| Wikimedia Commons: Kaukura | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kaukura (alebo aj Kaheko)[1] je veľký atol v západnej časti súostrovia Tuamotu v rámci Francúzskej Polynézie. Najbližšími susedmi sú atoly Arutua a Apataki, vzdialené takmer rovnako ďaleko, 23 km smerom na sever. Centrálny ostrov Tahiti je vzdialený približne 330 km na juhozápad.
Geografia atolu[upraviť | upraviť zdroj]
Atol má tvar natiahnutého elipsoidu s tenkým prstencom útesu a súše v pomere k celkovej rozlohe. Má približne 48 km na dĺžku a 13 km na šírku. Jeho lagúna má iba jeden úzky, umelo vytvorený splavný prieplav na severozápadnom cípe, neďaleko osady Raitahiti.
Prstenec atolu je, podobne ako u mnohých iných atolov v oblasti (Fakarava, Arutua, Toau, Faaite, Tahanea a i.) z južnej strany tvorený zväčša nízkym koralovým útesom, umiestneným iba tesne na úrovni hladiny oceánu a len výnimočne prerušený malými ostrovčekmi (polyn. „motu“). Zo severnej strany tvorí prstenec atolu viac dlhších pásov súše s vegetáciou, najmä na severozápadnom a juhovýchodnom cípe prstenca.
Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ponorenej len tesne pod hladinu mora. Sopka z oceánskeho dna na výšku meria 805 m a jej vek sa odhaduje na 60,1 až 62,3 mil. rokov.[2]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka je od holandského moreplavca Jakoba Roggeveena z roku 1722.[3][4] Ďalší známy zápis do lodného denníka a máp vykonal James Cook 19. apríla 1774.[5]
V súčasnosti je najobývanejšou osadou Raitahiti, kde žije drvivá väčšina obyvateľov. Je situovaná na severozápadnom cípe prstenca atolu. Hneď v susedstve osady je aj letisko, vybudované v roku 1994,[6] ktorého asfaltová pristávacia dráha je dlhá 1 080 m.
Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]
Z rastlín sú na atole prítomné dekoratívne Ibišteky lipovité (Hibiscus tiliaceus), Podslnečník (Abutilon grandifolium) z čeľade slezovitých, Láskavec biely (Amaranthaceae Achyranthes) alebo parazitický „vinič lásky“ (Cassytha filiformis), ktorý dostal názov vďaka svojim afrodiziakálnym účinkom.[7]
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2012 žilo na atole 475 obyvateľov. Donedávna bol rybolov hlavnou činnosťou a obživou obyvateľov. V poslednom čase ho nahrádza turizmus.[8] Medzi ďalšie aktivity patrí produkcia perál a kopry.
Administratívne a geografické členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Geograficky patrí atol Kaukura k Palliserovým ostrovom. Tie tvoria ešte atoly Fakarava, Niau, Toau, Arutua, Apataki, Mataiva, Tikehau, Rangiroa a Makatea.
Administratívne patrí atol do komunity Arutua, do ktorej patrí ešte atol Apataki.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu [online]. [Cit. 2014-04-18]. Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Kaukura Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org
- ↑ History [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-02-10 z originálu.
- ↑ Jacob Roggeveen, 1659–1729 [online]. Princeton University Library, [cit. 2012-08-24]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Les Atolls des Tuamotu od Jacquesa Bonvallota, Institut de recherche pour le développement, éditions de l'IRD, 1994, ISBN 9782709911757, strany.275 – 282.
- ↑ Kaukura Airport
- ↑ Esbaugh, W. Hardy; McClure, Susan A. & Bolyard, Judith L. Bush Medicine Studies, Andros Island, Bahamas. Proceedings of the first symposium on the botany of the Bahamas June 11–14, 1985. Ed. Robert R. Smith., San Salvador, Bahamas.
- ↑ Tahiti Traveller - Kaukura
- Love Vine Archivované 2014-04-19 na Wayback Machine z Australian Tropical Rainforest Plants
- Flore de la Polynésie française od Jacquesa Florence, edícia "Institut de recherche pour le développement", vydavateľ IRD, 2004, ISBN 9782709915434.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Archív zoznamu atolov na OceanDots
- Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
- Biodiverzita polynézskych atolov Archivované 2008-05-16 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kaukura na anglickej Wikipédii a Kaukura na francúzskej Wikipédii.
| Atoly Tuamotu |
|  |
|---|---|---|
| Oblasti Francúzskej Polynézie | ||