Kondor veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kondor veľký

Kondor veľký (Vultur gryphus)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Vultur gryphus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kondor golierkatý

Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kondor veľký alebo kondor golierkatý (Vultur gryphus) je dravec z čeľade supovcovitých, jeden z najväčších lietajúcich vtákov.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má tmavé zafarbenie s belavými predlakťovými letkami na vrchnej strane, zafarbenými podobne ako príslušné veľké a stredné krovky a biely golier. Hlavu a časť krku má holú, ako ostatní príslušníci podradu - na hlave sa mu však tiahne počínajúc od polovice zobáka až na temeno hrebeňovitý výrastok. Koža holej časti je bradavičnatá a červeno zafarbená. Ostatné znaky sú charakteristické pre celý podrad. Nosové štrbiny oboch strán vzájomne komunikujú - nemajú kostenú priehradku, zobák je relatívne slabší, s hákom iba na konci čeľuste, a nohy, bez výrazného charakteru dravčích nôh, nesú na prstoch iba slabšie pazúry. Z prstov je najdlhší prostredný. Jeho priemerná výška je asi 110 centimetrov a môže dosahovať hmotnosť až 12 kilogramov. Rozpätie krídel môže mať i viac ako 3 metre. Lieta vo výške až do 7000 metrov a môže sa dožiť do 70 rokov. Jeho najbližší príbuzný je kondor kalifornský (Gymnogyps californianus).

Pôsobisko[upraviť | upraviť zdroj]

Areál kondora veľkého sa rozprestiera v Južnej Amerike v Andách, od Ekvádora až po Patagóniu a Ohňovú zem.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Kondor veľký sa živí zväčša zdochlinami, pri tom sa správa ako supy Starého sveta a načína prvú brušnú dutinu. Jeho nezvyčajne veľké krídla (má najväčšiu plochu krídel medzi vtákmi) mu dovoľujú pri plachtivom lete prekonávať jednak veľké plošné vzdialenosti, jednak výškové rozdiely. Kondory sledujú jeden druhého a zletujú sa na zdochliny. Útoky na živú zver sú zriedkavé, a ak sa vyskytnú ide vždy o mladé, alebo choré zvieratá.

Mláďatá[upraviť | upraviť zdroj]

Samec kondora veľkého je väčší, ako samica. Hniezdia na skalách, bez výraznejšej úpravy hniezda, často iba na holej skale. Znášajú dve vajcia. Inkubačný čas je okolo dvoch mesiacov. Mláďatá sa vyvíjajú pomaly a starajú sa o nich obaja rodičia. Celkom operené sú v 6 mesiacoch. Pohlavnú zrelosť dosahujú v siedmom až ôsmom roku.

Chov v zoo[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa jeho chovu systematicky venuje Zoologická záhrada Košice. V roku 2011 sem bola na dožitie prevezená staršia chovná samica zo Zoo Krakov. Pochádza z voľnej prírody, bola odchytená ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Argentíne. V rokoch 2016 až 2017 v tu bol zostavený nový pár - samec pochádza z poľskej Zoo Poznaň a samica zo Zoo Zlín. Podiel na záchrane druhu: V roku 2022 tu niekoľko mesiacov pobývala aj mladá samica odchovaná v krakovskej zoo , ktorá bude v krátkom čase premiestnená v rámci repatriačného európskeho záchranného programu do voľnej prírody v Argentíne.

V minulosti druh vystavovala aj Zoo Bojnice.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Angelo d’Arrigo, taliansky znalec vtákov, pilot rogala, ktorý s kondormi preletel Andy.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]