Konotácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Konotácia je pragmatická zložka významovej štruktúry, ktorá je odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií. Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne atď. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Filipec – F. Čermák, 1985.
Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.