Kresťanská demokracia
Kresťanská demokracia je politická ideológia, ktorá v sebe kombinuje prvky kresťanstva a demokracie. Vznikla v 19. storočí v Európe pod vplyvom konzervativizmu a katolíckeho sociálneho učenia. Pomerne špecifické postavenie majú kresťanskodemokratické strany v Škandinávii, ktoré na rozdiel od väčšiny "sesterských" strán vzišli z protestantského prostredia. Ich vznik bol reakciou na sekularizáciu spoločnosti po druhej svetovej vojne.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Pojem kresťanská demokracia sa prvý raz objavil v spojitosti s francúzskou revolúciou a debatami o budúcnosti katolicizmu v novej politike demokratických štátov. Vatikán bol proti akejkoľvek liberalizácii, spájajúcej sa s hrozbou pre postavenie cirkvi, neskôr však začal katolícky liberálny prúd v kresťanskej demokracii priamo podporovať.[1]
Najsilnejšie postavenie si vybudovali kresťanskodemokratické strany v krajinách, ktoré už boli čiastočne sekularizované - najúspešnejšie boli v Beneluxe. Aj tam však začali oslabovať od sedemdesiatych rokov 20.storočia, v súvislosti s oslabením tradičných blokov - kresťanskodemokratického a sociálnedemokratického a preferenciou iným politických tém u občanov.[2]
Napriek výzve sekularizácie je stále vplyvnou ideológiou v Európe a v Latinskej Amerike. V politickej praxi zastáva kresťanská demokracia konzervatívny pohľad na kultúru, spoločnosť a morálku (sociálny konzervativizmus), avšak v ekonomickej oblasti presadzuje sociálne trhové hospodárstvo, teda väčšinou predstavuje takzvaný stredný prúd.
Politické stanoviská[upraviť | upraviť zdroj]
Agendy kresťanskodemokratických politických strán sa v rôznych krajinách líšia. Zatiaľ čo v Európe sú kresťanskodemokratické strany (vplyvom silného postavenia sociálno-demokratických strán) skôr konzervatívne, v Latinskej Amerike sú viac progresívne a čiastočne ovplyvnené teológiou oslobodenia.
Kresťanskí demokrati sú väčšinou sociálne konzervatívni a ako takí majú skeptický pohľad na interrupciu a manželstvo rovnakého pohlavia, hoci niektoré strany sú ochotné akceptovať čiastočnú legalizáciu oboch. Kresťanskodemokratické strany tiež často zdôrazňujú kresťanské dedičstvo danej krajiny a presadzujú kresťanskú etiku.
Z ekonomického hľadiska kresťanskí demokrati väčšinou neoponujú kapitalizmu ako ekonomickému systému, na rozdiel od odporu ku komunizmu a podobným ideológiám.
Kresťanskodemokratické strany[upraviť | upraviť zdroj]
Európa[upraviť | upraviť zdroj]
- Európsky parlament: Európska ľudová strana - dlhodobo najúspešnejšia frakcia v Európskom parlamente
- Belgicko: CD&V, cdH
- Česko: KDU-ČSL
- Fínsko: KD
- Francúzsko: UMP
- Holandsko: CDA
- Luxembursko: CSV
- Maďarsko: KDNP
- Nemecko: CDU/CSU
- Nórsko: KrF
- Slovensko: KDH, SDKÚ
- Poľsko: PO
- Portugalsko: PPD/PSD (paradoxne nemá nič spoločné so Sociálne demokratickou stranou, súvisí s portugalskými poprevratovými dejinami a snahou odlíšiť sa od pravicovej armády)
- Rakúsko: ÖVP
- Španielsko: PP [3]
- Švédsko: KD
- Švajčiarsko: CVP
Amerika[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ https://www.foreignaffairs.com/articles/western-europe/2014-07-15/end-christian-democracy Müller, Jan-Werner. The End of Christian Democracy: What the Movement's Decline Means for Europe. In: Foreign Affairs, 15.7.2014. Dostupné online.
- ↑ Keman, Hans. The Low Countries: Confrontation and Coalition in Segmented Societies. s.208-245 In: Colomer, J.E. (ed.): Political Institutions in Europe. 3rd Edition. Londýn, New York: Routledge, 2008.
- ↑ Ľudová strana: Fundaciones. Dostupné online. Verzia z: 2015-07-02
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křesťanská demokracie na českej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |