Laurinská brána

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′39″S 17°06′43″V / 48,144103°S 17,111895°V / 48.144103; 17.111895

Rekonštrukcia Laurinskej brány od Karla Frecha podľa údajov bratislavského archivára Ovidia Fausta[1]

Laurinská brána (nem. Lorenzertor, maď. Lőrinc-kapu) bola jednou zo štyroch stredovekých brán mestského opevnenia vnútorného mesta Bratislavy. Nachádzala sa na konci Dlhej (dnes Laurinskej) ulice v mieste pred dnešným Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava. Laurinskú bránu zbúrali v roku 1778 pri odstraňovaní bratislavského mestského opevnenia. Bránu v súčasnosti pripomína symbolická mreža ukotvená na lanách nad Laurinskou ulicou a pamätná tabuľa na chodníku.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdorys Laurinskej brány po prístavbe barbakánu. 1. Vnútorná (vežová) brána, 2. Vjazd 3. Priekopový most 4. Laurinská ulica 5. Zástavba 6. Pekárska bašta 7. Parkán 8. Trhové priekopy 9. Priekopy v mieste Andrášiho ulice 10. Stará priekopa

Laurinskú bránu postavili v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne spolu s najstarším mestským opevnením. Zo severnej strany ju chránila Mäsiarska bašta a z južnej strany okrúhla Pekárska bašta na juhovýchodnom rohu hradieb. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1412.[1]

Pôvodne to bola hranolová stavba s pomerne dlhým podbráním, chránená vodnou priekopou s padacím mostom.[2] Brána pozostávala z vnútornej, prostrednej a vonkajšej veže. Nad prostrednou vežou bola ochodza so šindľovou strechou ozdobenou zlatou guľou a zástavami z erbom. Vo vnútornej veži bol sklad pušného prachu a sklad kamenných gulí.

V 15. storočí pri ďaľšom opevňovaní mesta z obáv pred útokmi Husitov bránu rozšírili o barbakán, opevnený vjazd s ostrou zákrutou, ktorá zabraňovalia priamemu útoku zvonku na bránu. Posledným svedectvom barbakánu je dnes už len zákruta na Laurinskej ulici v úseku medzi bývalou Laurinskou bránou a vyústením ulice na Námestie Slovenského národného povstania.

Pomenovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie brány sa zaužívalo podľa farského kostola svätého Vavrinca (lat. Laurentius, nem. Lorenz, staršie slov. Laurinc) na predmestí pred bránou, ktorý sa prvýkrát spomína v listinách z roku 1311. Okolo kostola sa rozprestieral rovnomenný cintorín s kaplnkou svätého Jakuba. Kostol zbúrali v prvej polovici 16. storočia a cintorín odstránili v roku 1774 pri búraní mestského opevnenia.[1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lorenzertor na nemeckej Wikipédii.
  2. HOLČÍK, Štefan. Pri Laurinskej bráne vyúsťoval aj potok [online]. Bratislavské noviny, 2009-03-26, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]