Le Monde

Le Monde je francúzsky denník založený v 1944 Hubertom Beuve-Mérym. Možno ho považovať za večerník, pretože vychádza vždy poobede v Paríži s dátumom nasledujúceho dňa a distribuuje sa do provincií nasledujúce ráno. Sú to noviny referenčného typu už niekoľko desaťročí. Kolportujú sa aj do zahraničia v počte 40 tisíc exemplárov. Editori novín si ctia princípy zodpovednosti a etiky čo sa týka výberu informácií a ochrany informačných zdrojov žurnalistov.

Le Monde stojí na pozícii ľavého stredu francúzskej politiky a jeho čitatelia sú politicky rôznorodí, no v zásade ľavičiari. Le Monde vlastní skupina „Le Monde“, ktorej spoluvlastníkmi sú od roku 2010 politici Xavier Niel, Pierre Bergé a Matthieu Pigasse.

Le Monde vychádza v papierovej aj elektronickej verzii.

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé číslo vyšlo 18. decembra 1944 datované na 19. decembra na jedinej strane. Noviny boli nasledovníkom časopisu „Le Temps“, ktorý bol obvinený z kolaborácie s fašizmom a prevzali od neho formát a prezentáciu, osadenstvo redakcie, pracovníkov a zamestnancov a tiež sídlo na rue des Italiens. Ich založenie inicioval prezident Charles de Gaulle, ktorý si želal darovať Francúzsku prestížny denník zameraný aj na zahraničnú politiku a ktorý mal byť oficiálnym vládnym denníkom.

Georges Bidault, predseda Conseil national de la Résistance navrhol de Gaullovi osobu Huberta Beuve-Méryho. Tento dlhšie váhal, pretože chcel riadiť nezávislý denník tvárou v tvár politickej, ekonomickej a náboženskej moci. Beuve-Méry založil 11. decembra 1944 spoločnosť s ručením obmedzeným s názvom „Le Monde“ s kapitálom 200 tisíc frankov rozdeleným na 200 zamestnaneckých podielov, jeho prvá redakčná rada mala členov ako René Courtin, profesor práva, a Christian Funck-Brentano, bývalý tlačový tajomník v kabinete generála de Gaulla. Denník vychádzal každý deň a bol určený podobne ako Le Temps elite. V roku 1945 vychádzalo 150 tisíc exemplárov jedného vydania. Hoci denník sa zrodil v tieni štátnej moci, postupne sa emancipoval vďaka osobe Huberta Beuve-Méryho, ktorý prejavil svoju vydavateľskú nezávislosť počas studenej vojny a vojny v Indočíne.