Lev (súhvezdie)
| Lev | |
 | |
| Latinský názov | Leo |
|---|---|
| Skratka | Leo |
| Genitív | Leonis |
| Symbolické vyjadrenie | lev |
| Rektascenzia | 11h |
| Deklinácia | 15° |
| Plocha | 947 štvorcových stupňov Poradie: 12 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 3 |
| Najjasnejšia hviezda | Regulus (α Leo) (Zdanl. magnitúda 1,4) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl | |
Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Slnko ním prechádza od 10. augusta do 15. septembra. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe. Bolo po ňom pomenované znamenie Lev.
Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Vďaka mnohým jasným hviezdam, výraznému tvaru a polohe priamo pod Veľkou medvedicou je na nočnej oblohe ľahko rozpoznateľný. Najdlhšie je v noci viditeľný v skorom jarnom období.
Pred 4 000 až 5 000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.
Legenda[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a sužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Leo | Regulus | 1,4m |
| β Leo | Denebola | 2,14m |
| γ Leo | Levia hriva (Algieba) | 2,01m |
| δ Leo | Zosma | 2,56m |
| ε Leo | Algenubi | 2,97m |
Regulus je najjasnejšou hviezdou v súhvezdí a 22. najjasnejšou hviezdou na oblohe. V staroveku bol považovaný za strážcu nebies. Je to viachviezdny systém zložený najmenej zo štyroch hviezd. Nachádza sa 77 svetelných rokov od Zeme. Modrobiela hlavná zložka tejto sústavy má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Regulus je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník.
Druhou najjasnejšou hviezdou Leva je Algieba (Levie čelo) s magnitúdou 2,08. Ide o binárny hviezdny systém, ktorý je vzdialený približne 130 svetelných rokov.
Denebola (Chvost leva) je treťou najjasnejšou hviezdou s magnitúdou 2,14. Je to modrobiely podobor, ktorý sa nachádza približne 36 svetelných rokov od našej slnečnej sústavy.
Zosma ("leví bok") je biela hviezda s povrchovou teplotou 8 350 K.
Ras Elased Australis ("južná hviezda v hlave leva") je slabo premenná cefeida vo vzdialenosti 250 svetelných rokov.
Zeta Leonis, Adhafera ("kader vlasov"), patrí do zriedkavej skupiny obrov typu F. Má dvoch slabých sprievodcov.
Ďalšie významné hviezdy Leva sú: Coxa ("rebro"), Eta Leonis (biely jasný obor), Subra (hriva leva), Ró Leonis (jedna z najhorúcejších a najmasívnejších hviezd jarnej oblohy), Ras Elased Borealis (binárna hviezdna sústava), Iota Leonis (dvojhviezda), Sigma Leonis (sústava binárnych hviezd), Alterf (kalibračná hviezda), Al Minliar al Asad ("nos leva"), Chí Leonis, Pí Leonis (červený obor), 54 Leonis (dvojhviezda), CX Leonis (chemicky pekuliárna hviezda), R Leonis (tmavočervená premenná hviezda typu Mira).
Objekty[upraviť | upraviť zdroj]
V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.
Ďalšie pekné špirálové galaxie Leva sú napríklad M 95, M 96, NGC 2903, NGC 3521 a NGC 3370. M 105 je eliptická galaxia. Nachádza sa v zdanlivej blízkosti dvojice M 95 a M 96.
V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Lev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľká medvedica alebo Orión, k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, dzéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Lev, s. 109 – 114.