Lev IV. (pápež)

	Lev IV.
	103. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	10. apríl 847 – 17. júl 855
Biografické údaje
Rodné meno	?
Narodenie	cca. 790; Rím, Pápežský štát
Úmrtie	17. júl 855; Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	10. apríl 847
Odkazy
	Lev IV. na catholic-hierarchy.org angl. ; Lev IV.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Lev IV. lat. Leo (* cca. 790, Rím- † 17. júl 855, Rím) bolpápežom od 10. apríla 847 až do svojej smrti. Jeho predchodcom bol Sergius II. a jeho nástupcom sa stal Benedikt III.

Jeho pontifikát bol venovaný predovšetkým opravovaniu škôd, ktoré Saracéni spôsobili v Ríme za jeho predchodcu. Podľa legendy zastavil požiar okrsku Borgo jednoduchým znamením kríža. Ako duchovná podpora vojakov sa priamo zúčastnil bitky proti moslimským pirátom u Ostie v roku 849. Postavil Leoninskú hradbu, ktorá oddeľuje Vatikán a rímsky okrsok Borgo, tzv. Civitas Leonina od zvyšku mesta.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom rímskeho občana Radoalda, podľa mena langobardského pôvodu. V mladosti bol vychovávaný mníchmi u svätého Martina za Svätopeterskom bazilikou. Potom ho do svojich služieb pre dobrú povesť povolal pápež Gregor IV. a vysvätil ho na poddiakona. Ďalší pápež Sergius II. ho z Lateránu povolal ku kňazskej službe u Štvor korunovaných na Coeliu a povýšil na kardinála. Pre svoju štedrosť k chudobným aj ostatné cnosti bol veľmi obľúbený.

Ku koncu januára 847 zomrel Sergius II. a ešte pred jeho pohrebom sa oprávnení voliči zišli, aby zvolili jeho nástupcu. Novým pápežom bol jednomyseľne zvolený kardinál od Štvor korunovaných, ktorý si zvolil meno Lev IV. Po voľbe bol zo svojho chrámu prenesený do Lateránskeho paláca, kde mu zložili hold. S jeho vysvätením sa malo čakať až do cisárskeho schválenia, ktoré dlho neprichádzalo. Pre hrozbu saracénských vpádov ho nakoniec svätili 10. apríla 847 bez cisárovho potvrdenia. Situácia, v ktorej sa Lev IV. ujal riadenia cirkvi, mu pôsobila rušné začiatky. Svätyne apoštolov boli znesvätené a spustošené. V tej dobe sa opakovali zemetrasenia a v saských štvrtiach pod Vatikánom sa vybláznil požiar. Navyše sa Saracéni chystali k novému útoku na Rím. Pápež však obratne získal pomoc Rímu od miest Amalphi, Gaeta a Neapol, s ktorými vytvoril obranný zväz proti Saracénom. Bola to prvá liga v stredovekých dejinách. Jej flotila sa zhromaždila v portskom prístave. Na výzvu pápeža sa spojenci zišli v Ostii u sv. Aurea, kde Lev IV. vo svätej omši prípravu na stretnutie s nepriateľmi kresťanov začal s Bohom, ktorému zveril akciu záchrany Ríma. Požehnal potom námorníkom a vrátil sa modliť do Ríma. Druhého dňa sa u Ostie stretlo neapolské loďstvo so saracénským. Kresťanom pritom pomohla silná búrka, ktorá rozmetala bojové loďstvo Saracénov. Mnohí sa zo stroskotaných lodí snažili zachrániť na ostrovoch Tyrrhénského mora, ale aj tam padli Saracéni do zajatia. Zajatcov bolo veľké množstvo, niektorých velitelia popravili, ale väčšinu doviedli do Ríma, kde museli pracovať na stavbách a opravách hradieb. V rímskych chrámoch sa slávili ďakovné bohoslužby.

Lev IV. oznámil cisárovi Lotharovi nutnosť opevnenia na ochranu Petrovho chrámu, na ktorý sa Saracéni obzvlášť zameriavali. Na tento účel bola už skôr vyberaná daň. So stavbou sa začalo v roku 848. Od Anjelského hradu bol stavaný 10 metrový múr k vrcholu vatikánskeho pahorku, so zatočením doľava okolo chrámu pokračovala k Tiberu. Pápež 4 roky dohliadal na stavbu, ktorú potom 27. júna 852 posvätil.

V Ríme Lev IV. vystaval nové kostoly a niektoré zo starých obnovil. Mnoho chrámov novo vybavil. Roku 850 korunoval Ľudovíta II. za budúceho cisára. Lev IV. vydal niekoľko predpisov o cirkevnej disciplíne, medzi nimi aj o manželskej nezrozumiteľnosti a o zachovávanie postu v stredu a v piatok. Schvaľoval výnosy predchádzajúcich cirkevných snemov a iné. Musel riešiť nejeden disciplinárny problém. Napríklad s kardinálom Anastasie od sv. Martina, ktorého po štyroch márne opakovaných výzvach na synodách zbavil kňazského úradu.

Pontifikát Leva IV. skončil smrťou po ôsmich rokoch a troch mesiacoch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev IV. (pápež)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Catholic Encyclopedia (po anglicky)

Predchodca:
Sergius II.

Pápež
Lev IV. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Benedikt III.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František