Linoleum

Linoleum alebo lino je druh podlahovej krytiny. Je mäkké, vodeodolné, zvuk tlmiace, vyrobené na báze prírodného, alebo syntetického kaučuku, ktorý slúži ako spojivo pre výplň (korok, drevná hmota, tkanina, juta a pod.)

Často je zamieňané za podlahovú krytinu z PVC, linoleum je však hrubšie, mäkšie, viac pripomínajúce gumu.

História

Po prvýkrát boli podlahové krytiny podobné linoleu vyrobené v roku 1844 E. Gollowayom. Pôvodne to bol korkový koberec, ktorého jednotlivé korkové časti boli spojené kaučukom alebo gutaperčou.

V roku 1860 použil Walton ako spojivo korku namiesto kaučuku ľanový olej, odtiaľ názov linoleum, a kolofóniu (živica), ktoré sa stali základom výroby linolea. V niektorých typoch sa miesto korku v súčasnosti používa drevená múčka a podkladovou viažúcou vrstvou je jutová tkanina.

Linoleum je 100% prírodný produkt, biologicky odbúrateľný, nenarušujúci životné prostredie. Od polovice 20. storočia je nahrádzané podlahovinami z polyvinylchloridu (PVC). Tieto sú menej horľavé, ľahšie, jednoduchšie vyrobiteľné a tým lacnejšie. Tak isto je možné na nich vytvoriť potlač imitujúcu iné povrchy - drevo, kameň a pod. Výhodami linolea sú aj možnosť lepenia a nižšia schopnosť nabiť sa statickou elektrinou ako PVC.

Použitie

Linoleum je pre svoje hygienické a nealergénne vlastnosti využívané v priestoroch, kde žijú alergici, v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Rozmanitosť vzorov a intarzií rôznych farieb a tvarov vylepšuje vzhľad interiérov. Nevýhodou je nutnosť ošetrovania povrchu voskovaním, pretože bez úpravy povrch linolea oxiduje.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému linoleum.

Chemický portál