Lomnička (okres Stará Ľubovňa)
| Lomnička | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 615 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′50″S 20°34′12″V / 49,2471°S 20,5700°V |
| Rozloha | 30,85 km² (3 085 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 583 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 116,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1294 |
| Starosta | Mária Oračková[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 065 03 (pošta Podolínec) |
| ŠÚJ | 526860 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Telefón | 0917564588 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lomnička (Stará Ľubovňa District) | |
| Webová stránka: obeclomnicka.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Lomnička je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží v doline Lomnického potoka v severnej časti Levočských vrchov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Obec je prvý raz doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, jej ďalšie zaznamenané názvy sú Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz.[4]
Obec založili v 13. storočí Görgeyovci a zostala ich majetkom.[4] Obec vznikla na základe nemeckého práva.[5] Obyvateľstvo sa primárne zaoberalo poľnohospodárstvom, koncom 18. storočia bolo v obci plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1 160 obyvateľov.[4]
Obec bola historicky čisto nemeckou obcou, osídlenou Karpatskými Nemcami, konkrétne Spišskými Nemcami.[6][7] Počas Prvej ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci a nádenníci.[4] Vo voľbách v roku 1929 v obci zvíťazilo nemecké volebné spoločenstvo DW29.[8] Po konci druhej svetovej vojny obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka a do obce boli presťahovaní obyvatelia nacistami vypálenej obce Šambron.[9] Šambrončania sa následne vrátili naspäť do svojej obce a Lomnička sa postupne zaľudnila Rómami z okolitých obcí. V 70. rokoch 20. storočia sa Slováci, ktorí sa do obce nasťahovali po roku 1945, sťahovali do Podolínca, naopak Rómovia z mesta smerovali do Lomničky.[10]
Počas socializmu pracovala časť obyvateľov v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.
V súčasnosti meno obce a zároveň aj spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá v nej žila, nesú dve súťaže v umeleckom prednese – Vansovej Lomnička, ktorú organizuje Únia žien Slovenska, a Naša Vansovej Lomnička, organizovaná mestom Stará Ľubovňa a tamojším osvetovým strediskom.[10]
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V rokoch 1869 až 1950 poklesol počet obyvateľov obce Lomnička pre odsun Karpatských Nemcov viac než dvojnásobne (z 1 016 na 473). V roku 1991 mala obec 972 obyvateľov s dynamickým rastom obyvateľstva na 1 516 obyvateľov v roku 2001 a až 2 680 obyvateľov v roku 2011. V roku 2019 mala obec už 3 472 obyvateľov.
V roku 1991 žilo v obci podľa sčítania 77,8 % Rómov a 22,1 % Slovákov, v roku 2001 naopak 91,0 % Slovákov a 7,5 % Rómov. Pri zatiaľ poslednom SODB v roku 2011 sa v obci prihlásilo k rómskej národnosti 1 642 obyvateľov (61,3 %) a k slovenskej 531 (19,8 %) obyvateľov.[11] Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je Lomnička jedinou čistou rómskou obcou na Slovensku.[12]
Obec je predominantne rímskokatolícka. V roku 2011 bolo 80,4 % Lomničkanov rímskokatolíkov, 0,4 % gréckokatolíkov.[13] V obci nebol žiaden ateista ani luterán, ktorí pôvodne tvorili nemeckú majoritu obyvateľstva.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obodobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Kríža nesie korpus na kríži z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia okolo roku 1520. Súčasťou zariadenia kostola boli do roku 1972 aj gotické sochy Madona z Lomničky, vrcholové rezbárske dielo slovenskej gotiky datované do rokov 1400-1410, ďalej sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora a sv. Margita, ktoré sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie.[14] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je riešená ako sanktusník na priečelí kostola nesený krakorcami.
- Ruina evanjelického kostola, pôvodne išlo o jednoloďovú tolerančnú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. V roku 1831 bol postihnutý požiarom. V rokoch 1883-1884 bola pristavaná veža. Po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva prestal byť kostol využívaný a chátral.[15] Dnes je v torzálnom stave. V lodi sa nachádzajú zvyšky pruských klenieb. Veža bola pôvodne ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
-
Evanjelický kostol v roku 1922
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Michael Roth (* 1936 – 2019), nemecký profesor informatiky a kybernetiky[6]
Pôdobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
- Jakob Melzer (* 1782 – † 1836), evanjelický farár, spisovateľ, historik
- Ján Vansa (* 1846 – † 1922), evanjelický farár, pôsobil v obci v rokoch 1875 – 1882[10]
- Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, pôsobila v obci s manželom v rokoch 1875 – 1882[10]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d Lomnička - História [online]. e-obce.sk, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online.
- ↑ TASR. V obci Lomnička pôsobila aj Terézia Vansová. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-04-20. Dostupné online [cit. 2021-03-22].
- ↑ a b ROTH, Michael M.. Nachruf für Papa [online]. micialmedia.de, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ SZUTTOR, Andreas. Jubileum zničeného chrámu v Lomničke [online]. ecav.sk, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online.
- ↑ KONEČNÝ, Jakub. Ako sme na Slovensku volili v roku 1929?. blog.sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-11-05. Dostupné online [cit. 2021-03-22].
- ↑ BÁN, Andrej. Starostka pôvodne nemeckej obce: Chmeľničanom v autobuse hovorili, že Germánov neberú. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-03-19. Dostupné online [cit. 2021-03-22]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c d TASR. Lomnička bola nemecká obec. Dnes tu žijú takmer výlučne Rómovia. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-04-20. Dostupné online [cit. 2021-03-22]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Atlas rómskych komunít 2019 [online]. Bratislava: Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ SODB 2011 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Informácie o kostole sv. kataríny Alexandríjskej [online]. Farnosť Lomnička. Dostupné online.
- ↑ Lomnička - ev. kostol [online]. Ohrozené kostoly. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálny web
- Ohrozené kostoly.sk- evanjelický kostol