Lotosový efekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mikroskopický pohľad na povrchu listuvodou zoskupenou do guľôčok (3D počítačová grafika)

Lotosový efekt (nesprávne lotusový efekt) je fyzikálny jav spočívajúci v tom, že na niektorých typoch povrchov, vyznačujúcich sa superhydrofóbnosť, sa voda zoskupuje do guľôčok, ktoré sa na povrchu nedokážu udržať, stekajú dole a pritom berú so sebou aj rôzne nečistoty. Jav je pomenovaný podľa rastlinného rodu lotos (Nelumbo), známeho ako symbol čistoty, ale možno ho pozorovať aj pri niektorých iných rastlinách (kapusta a pod.) a umelo vyrobených látkach. Prvýkrát jav skúmali Dettre a Johnson v roku 1964.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]