Marcel Breuer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marcel Lajos Breuer
nemecko-americký architekt a dizajnér
nemecko-americký architekt a dizajnér
Narodenie21. máj 1902
Pécs, Maďarsko
Úmrtie1. júl 1981 (79 rokov)
New York, New York, USA
PodpisMarcel Breuer, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Marcel Breuer

Marcel Lajos Breuer (* 21. máj 1902, Pécs, Maďarsko – † 1. júl 1981, New York, New York, USA), bol nemecko-americký architekt a dizajnér nábytku maďarského pôvodu. Patril medzi významných modernistov, tvoril najmä štandardné a jednoduché formy. Mal židovský pôvod, narodil sa v Maďarsku, dlhší čas študoval a pracoval v Nemecku a neskôr, až do konca svojho života, v USA.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svojich kolegov bol známy pod prezývkou Lajkó. V 20. rokoch 20. storočia študoval na známej nemeckej škole Staatliches Bauhaus. Škola presadzovala študijný plán, ktorý tvorili poznatky z umenia, remesla a technológie. Breuer získal pozíciu vedúceho stolárskej dielne. Tvoril v Berlíne, navrhoval domy a komerčné priestory. Po príchode nacistov k moci, sa v 30. rokoch odsťahoval z Nemecka do Švajčiarska a potom do Londýna. Neskôr vyučoval na Harvardovej univerzite. V tomto období spolupracoval so svojím kolegom z Bauhausu Walterom Gropiusom (tiež prednášal na Harvarde) na dizajne niekoľkých domov v okolí Bostonu. V roku 1946 odišiel z Harvardu a založil si kanceláriu v New Yorku. Prvé jeho dokončené dielo po vojne bol Geller House na Long Islande. Pre priestrannú drevenú konštrukciu bol novinármi dom označený ako „dom budúcnosti“.[1] V roku 1953 vyhral so súťažným návrhom pre Budovu UNESCO v Paríži.

Bol priekopníkom rúrkovitého oceľového nábytku, neskôr začal experimentovať aj s drevom, preglejkou a hliníkom. Jeho pravdepodobne najznámejším dielom sa stala tzv. „Wassilyho“ stolička (1925-26).

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marcel Breuer Design Museum prístup: 24.6.2009

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]