Martin de Porres
| Martin de Porres | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 9. december 1579 Lima, Peru |
| Úmrtie | 3. november 1639 (59 rokov) Lima, Peru |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Rehoľa kazateľov (OP) (dominikáni) |
| Prvé sľuby | 1603 |
| Svätec | |
| V cirkvi | katolícka |
| Blahorečenie | 29. október 1837 Gregor XVI. Rím, Pápežský štát |
| Svätorečenie | 6. máj 1962 Ján XXIII. Vatikán |
| Patronát | černochov, miešancov, Peru, chudobných |
| Atribúty | metla, krucifix, ruženec, srdce, zvieratá jediace z jednej nádoby |
| Sviatok | 3. november |
| Odkazy | |
 | Martin de Porres (multimediálne súbory na commons) |
Svätý Martin de Porres (* 9. december 1579, Lima, Peru – † 3. november 1639, Lima) bol peruánsky svätec.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Bol nemanželským synom španielskeho granda Jána de Porres, aristokrata rytiera rádu z Alcantary, a Anny Velasquez, oslobodenej černošskej otrokyne z Limy. Pokrstili ho v kostole sv. Sebastiána v Lime. Otec vzťah s otrokyňou legalizoval až neskôr a syna si vzal k sebe. Pretože bol mulat, zažil Martin vo svojom živote veľa ponižovania, a to nielen pred vstupom do kláštora, ale aj v kláštore.
Na živobytie si zarábal ako učeň u holiča, ktorý bol zároveň aj chirurgom a tak okolo roku 1583 sa pri ňom aj vyučil za felčiara. Pomáhal rovnako aj v lekárni a aj z tejto oblasti - oblasti farmácie niečo pochytil. S týmito vedomosťami (holič, lekárnik, chirurg) mal pred sebou skvelú budúcnosť, ale Martinovi to nestačilo.
Preto si v roku 1586 obliekol rehoľné rúcho v dominikánskom kláštore v Lime. Keďže bol mulat, stal sa laickým bratom (terciárom). Pracoval ako sluha a upratovač, aj keď sa jeho otec za neho hanbil, on svoju službu vykonával dôkladne. Keď bol kláštor v zlej finančnej situácii, sám požiadal predstaveného, aby ho predali ako otroka. Až vtedy si predstavení všimli jeho duchovnú zrelosť a prijali ho do kláštora, už nie ako laického brata, ale ako rehoľníka. Po čase sa stal známym duchovným sprievodcom a po radu k nemu prichádzajú miestodržitelia, ale aj cirkevní hodnostári. Často ho nemohli zastihnúť doma, lebo veľa času trávil medzi chudobnými a chorými.
Keď v meste vypukol mor a aj jeho spolubratia sa nakazili touto chorobou, Martin premenil časť kláštora na nemocnicu. Staral sa o ľudí, ktorí boli nakazení, ale aj o chudobných, bez rozdielu rasy či farby pleti. Keď bolo v kláštore málo miesta, zriadil v dome svojej sestry sirotinec so školou a ďalšiu nemocnicu pre chudobných. Ľudia si čoskoro všimli jeho intenzívnu aktivitu a začali šíriť chýr o jeho nadprirodzených schopnostiach bilokácie a levitácie. Skúsenosť uzdravenia mal aj mexický arcibiskup, ktorý ho chcel vziať so sebou, ale Martin svojich chudobných neopustil.
Zomrel na následky silnej maláriovej horúčky 3. novembra 1639. Hneď po smrti bol pre obyvateľov Peru svätcom, ale cirkev ho až v roku 1837 vyhlásila za blahoslaveného a 16. mája 1962 bol pápežom Jánom XXIII. kanonizovaný. Jeho sviatok sa slávi 3. novembra.
Sám sa nazýval čierny pes (je to aj slovná hračka – po latinsky „pánov pes“ je „domini canis“ – dominikán; čierny pes – lebo mal mamu černošku).
Bol súčasník sv. Ruženy Limskej.
Je patrónom:
- holičov a kaderníkov (vyhlásil to pápež Pavol VI.)
- sociálnej spravodlivosti
- školstva
- porozumenia medzi rasami
Je ochrancom:
- pred hlodavcami - vedel vraj zázračne liečiť, ale aj zázračne ovládať zvieratá. Dokázal vraj vyhnať hlodavce z každého príbytku, či záhrady a tak ochrániť úrodu i domáce zásoby.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Oxfordský lexikón svätcov, Bratislava: Kalligram, 1996, ISBN 80-7149-094-6.