Mastocyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Blúdivé bunky

Mastocyt alebo žírna bunka alebo heparinocyt je bunka vyskytujúca sa v rôznych tkanivách, ale najčastejšie v koži a v tráviacej sústave. Má tu podobnú funkciu ako bazofilný granulocyt v krvi,[1] tzn. obsahuje množstvo zrnitých vreciek (granúl) obsahujúcich heparín a histamín. Podobne ako krvné bunky vznikajú z hematopoetickej kmeňovej bunky, ale na rozdiel od červených či bielych krviniek zostávajú natrvalo v tkanive.[2] Blúdivé bunky dosahujú 20-30 μm a sú oválne alebo guľovité.[3]

Sú schopné zo svojich vnútrobunkových vreciek za istých okolností uvoľňovať heparín a histamín. Prvá z látok bráni zrážaniu krvi, histamín má význam pri vzniku alergickej reakcie.[3] Keď príde blúdivá bunka do styku s antigénom (napr. peľové zrno alebo mnohobunečný parazit), naviaže sa prostredníctvom Fc fragmentu molekuly imunoglobulínovej protilátky (IgE) na povrch týchto antigénov a vyleje obsah svojich vreciek.[4] K aktivácii blúdivej bunky môže dôjsť ale aj alternatívnymi spôsobmi, napríklad kontaktom s bakteriálnou DNA sprostredkovaným Toll-like receptormi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lidská imunita [online]. Azrael, [cit. 2012-01-29]. Dostupné online. Archivované 2010-01-23 z originálu.
  2. Mast cells [online]. MeSH. Dostupné online.
  3. a b Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-29]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
  4. HENEBERG, P.. Žírná buňka: už ne jen Mr. Hyde. Živa. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žírná buňka na českej Wikipédii.