Maurícius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom svätcovi pozri Maurícius (svätec).
Maurícijská republika
Vlajka Maurícia Štátny znak Maurícia
Vlajka Znak
Národné motto:
Stella Clavisque Maris Indici
(Hviezda a kľúč Indického oceánu)
Štátna hymna:
Motherland (Domovina)
Miestny názov  
 • dlhý Republic of Mauritius
 • krátky Mauritius
Hlavné mesto Port Louis
20°10′ j.š. 57°31′ v.d.
Najväčšie mesto Port Louis
Úradné jazyky angličtina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
republika
Prithvirajsing Roopun
Pravind Jugnauth
Vznik 12. marec 1968
Susedia žiadni (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
2 040 km² (169.)  
20 km² (1,0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • hustota (júl 2005)
 
1 245 000 (150.)

610,3/km² (11.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
júl 2005
15 978 $ (118.)
12 966 $ (50.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,791 (65.) – stredný
Mena maurícijská rupia (MUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
MUT (UTC+4)
bez zmeny (UTC+4)
Medzinárodný kód MUS / MU
Medzinárodná poznávacia značka MS
Internetová doména .mu
Smerové telefónne číslo +230

Súradnice: 20°12′J 57°30′V / 20,2°J 57,5°V / -20.2; 57.5

Maurícius, dlhý tvar Maurícijská republika (bývalý slov. názov: Maurítius), je ostrovný štát ležiaci v juhozápadnej časti Indického oceánu, v súostroví Maskarény. Rozprestiera sa približne 900 km východne od ostrova Madagaskar a jeho rozloha je 2 040 km² (vrátane priľahlých ostrovčekov). Tento hornatý, pôvodom vulkanický ostrov je 58 km dlhý a 47 km široký. Podnebie je tropické. Na Mauríciu žije viac ako jeden milión obyvateľov, čo z neho robí najhustejšie obývanú krajinu Afriky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bertrand François Mahé

Prvý písomný záznam o objavení ostrova pochádza z roku 975 nášho letopočtu, a to od arabských moreplavcov. V roku 1507 ostrov navštívili Portugalci, no nepokúsili sa o jeho osídlenie. V roku 1598 sa sem dostali Holanďania a ostrov pomenovali po ich panovníkovi, princovi Mauriceovi Van Nassau. Ich pozornosť pritiahli hlavne ebenové lesy, ktorých drevo bolo v Európe vysoko cenené. Holandskí prisťahovalci na Mauríciu zaviedli plantážové hospodárstvo. Pri pokusoch o osídlenie však museli čeliť rôznym prekážkam, vrátane útokov pirátov, cyklónov a chorôb, čo vyústilo v roku 1710 do opustenia ostrova.

O päť rokov neskôr tu pristáli Francúzi, v roku 1721 sa ujali vlády a prevzali kolóniu do vlastných rúk. Z ostrova vyvážali afrických otrokov. Maurícius zaznamenal výrazný rozvoj, až keď sa do úradu guvernéra dostal Bertrand Francois Mahé, ktorý sa zaslúžil o transformáciu hlavného mesta na moderný prístav, výstavbu dopravnej infraštruktúry, i o začatie extenzívneho pestovania cukrovej trstiny, ktorá je dodnes hlavným obchodným artiklom tohto ostrovného štátu.[1]

V roku 1810 ostrov dobyli Briti, ktorí povolili obyvateľstvu ponechať si francúzske zákony, tradície i jazyk. Nasledovalo obdobie mieru a stability. V roku 1835 bolo zrušené otroctvo a na ostrov začala prúdiť lacná pracovná sila z Indie.[2]

Maurícius získal nezávislosť v roku 1968 a od roku 1992 je republikou v rámci Commonwealthu. Od získania nezávislosti sa Maurícius premenil z nízkopríjmovej krajiny na krajinu so stredným príjmom a zaznamenal veľké pokroky v oblasti distribúcie príjmov, predpokladanej dĺžky života obyvateľstva a detskej úmrtnosti.[3]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Maurícijská republika je parlamentnou demokraciou s 5-ročným volebným obdobím.[4] Hlavou štátu je prezident, ktorý má najmä reprezentačnú funkciu. Výkonná moc je v rukách premiéra, ktorý stojí na čele kabinetu. Maurícijské právo je založené na zmesi anglického a francúzskeho práva.

Maurícius je rozdelený na 9 administratívnych celkov, pričom priľahlý ostrov Rodriguez tvorí desiaty.[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto ostrove sopečného pôvodu, ležiacom v Indickom oceáne, prevláda tropické oceánske podnebie. Teplota mora dosahuje až 27 °C. Najvyšším vrchom je Piton de la Riviére Noire s nadmorskou výškou 826 m. Pozdĺž pobrežia s početnými zátokami a bielymi piesčitými plážami sa tiahnu koralové útesy. Pôvodná bujná vegetácia dažďového pralesa sa zachovala už len na chránených územiach. Ľahko dostupné sú prírodné rezervácie Riviére Noire a Aigrettes.[5] Maurícius je známy hlavne vďaka tomu, že bol jediným známym miestom výskytu dnes už vymretého vtáka Dodo (oficiálne dront maurícijský, Raphus cucullatus)

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Význam má cestovný ruch, na obrázku je pláž pri myse Cap Malhereux na severe ostrova

Maurícius je typická malá ostrovná ekonomika, ktorú sa však podarilo diverzifikovať. K pôvodnému jednostrannému zameraniu na pestovanie a spracovanie cukru (z cukrovej trstiny) pribudol ľahký priemysel a hlavne turistický ruch. V súčasnosti vláda investuje do rozvoja informačných a komunikačných technológií.[6]

Poľnohospodárstvo má stále dôležité postavenie. Cukrová trstina sa pestuje na 90 % poľnohospodárskej pôdy a predstavuje 15% exportov. Ďalšími exportnými plodinami sú ananás, mango a liči. Zabratie pôdy a jej využitie na plantáže cukrovej trstiny spôsobilo nedostatok domácich potravín, ktoré sa musia importovať. Významný je napr. dovoz ryže. Úspech zaznamenáva pestovanie kvetov a rybolov. Úbytok rýb v okolitých vodách sa krajina snaží s pomocou Japonska a Austrálie nahradiť umelým chovom.[6]

V oblasti priemyslu, krajina spracúva a vyváža textílie, kožené výrobky, bižutériu a polodrahokamy. Časť priemyselných podnikov sa venuje spracovaniu poľnohospodárskych surovín. Nedostatok energie sa rieši dovozom a spaľovaním ropy. Veľký význam má finančný sektor. Maurícius láka zahraničné investície poskytovaním rôznych výhod. Vláda ponúka potenciálnym investorom finančné dotácie, daňové a colné výnimky.[1]

Ostrov Maurícius je vďaka svojim plážam a lagúnam ozajstným dovolenkovým rajom. Rozvíja sa hlavne prímorský turizmus spojený s potápaním v koralových útesoch. Cestovný ruch znamená významný prínos pre tamojšie obyvateľstvo. Asi 10 % ľudí sa zamestnáva v rozvíjajúcom sa turizme. Centrom cestovného ruchu je hlavné mesto Port Louis. S príchodom turistov vzrástla výroba tradičných suvenírov. Maurícius je známy aj vydávaním poštových známok pre zberateľov.[6] Najznámejšou poštovou známkou sa stal Modrý Maurícius.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na Mauríciu žije viac ako milión obyvateľov. Obyvateľstvo je tvorené najmä potomkami Indov (70 %), ktorí sa v 19. storočí dali naverbovať na prácu na plantážach cukrovej trstiny. Okrem toho žijú na Mauríciu aj kreoli (27 %), zvyšok tvoria Európania a Číňania. Úradným jazykom je angličtina. Medzi neoficiálne jazyky patrí kreolčina, hindčina a urdčina.[5]

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]


Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)
Panoramatická fotografia prírody pri Les Mariannes (Maurícius)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Maurel, M. (2007). Mauritius. London: New Holland Publishers.
  2. Mauritius [online]. infoplease.com, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online.
  3. Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-11 z originálu.
  4. Mauritius [online]. CIA Factbook, 2008, [cit. 2024-05-22]. Dostupné online. Archivované 2018-12-11 z originálu.
  5. a b KOL.. Atlas sveta: nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 247.
  6. a b c ZUBRICZKÝ, G.. Geografia štátov sveta. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Plus, s.r.o., 2009. S. 198.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maurícius

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]