Mačkovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mačkovité

V smere hodinových ručičiek (zhora vľavo): tiger džungľový (Panthera tigris), rys kanadský (Lynx canadensis), puma americká (Puma concolor), gepard (Acinonyx jubatus), mačka divá (Felis silvestris), serval (Leptailurus serval), rys karakal (Caracal caracal) a ocelot veľký (Leopardus pardalis).
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Felidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Mačkovité (lat. Felidae) sú čeľaď cicavcov z radu mäsožravcov.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy sú veľké až stredne veľké s krátkou širokou lebkou. Majú špecializovanú dentíciu. Prvé črenové zuby v oboch čeľustiach a horná stolička bývajú veľmi malé alebo neexistujú, takže celkový počet zubov je 32 – 26. Najlepšie vyvinuté sú očné zuby a trháky (horný posledný črenový a spodná stolička). Predné nohy sú viacsmerne pohyblivé a používajú sa na chytanie koristi a lozenie po stromoch. Všetky mačkovité okrem geparda majú veľmi ostré hákovité pazúry zaťahované do osobitných pošvičiek na konci prstov (aby sa zabránilo ich otupovaniu pri chôdzi).

Ich pohyb je ľahký, pružný, vedia dobre skákať. Väčšinou žijú na zemi, ale lezú aj po stromoch. Chytajú iba živú korisť, zvyčajne mohutným skokom. Jedine gepard, jeden z najrýchlejších bežcov medzi cicavcami, beží za korisťou.

Živia sa drobnými hlodavcami a vtákmi (menšie druhy) až veľkými párnokopytníkmi a nepárnokopytníkmi.

Rozmnožujú sa pravidelne, každoročne, tiger a niektoré spravidla menšie druhy sa rozmnožujú s prestávkami viacerých rokov. Počet mláďat je veľmi rôzny, zvyčajne 2 – 6. Gravidita je krátka (pri tigrovi napríklad okolo 100 dní). Pri chove v zajatí nechajú chovatelia aj spáriť rozličné mačacie druhy (iba veľké mačky s veľkými a malé s malými), takže sa z mláďata stane tzv. mačací hybrid. Zo samca tigra a levice môže takto vzniknúť tigon.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Mačkovité žijú v Európe, Ázii, Afrike a (celej) Amerike. Podčeľaď pantery žije v Ázii, Afrike, Amerike.

Systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Novšia systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná systematika recentných mačkovitých je takáto (stav okolo roku 2017, ale v zásadných rysoch má takéto delenie už napr. Wilson a Reeder 2005) [1]:
mačkovité (Felidae):

Staršia systematika[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujú príklady starších systémov recentných mačkovitých. Uvádzame len latinské názvy podčeľadí (podčeľaď Lyncinae sa po slovensky volá rysy alebo rysorodé a podčeľaď Acononychinae gepardy alebo gepardorodé):

(1) mačkovité (Felidae) [delenie pôvodne podľa Pococka]:

  • podčeľaď Acinonychinae - t.j. len rod gepard
  • podčeľaď Pantherinae - t.j. len rody Neofelis, Panthera a Uncia
  • podčeľaď Felinae - t.j. ostatné rody

(2) mačkovité (Felidae) [delenie pôvodne podľa Haltenortha]:

  • podčeľaď Acinonychinae - t.j. len rod gepard
  • podčeľaď Lyncinae - t.j. rod Lynx (po slovensky rys), resp. u niektorých autorov aj rod Caracal (po slovensky karakal) a menej často aj rod Chaus (po slovensky chaus; t.j. mačka močiarna) alebo aj rod Otocolobus (po slovensky manul)
  • podčeľaď Pantherinae - t.j. len rody Panthera (po slovensky pantera) a Uncia (po slovensky irbis)
  • podčeľaď Felinae - t.j. ostatné rody

Poznámka: Rod Neofelis (čiže leopard obláčkový v širšom zmysle) sa radil buď pod Felinae alebo pod Pantherinae alebo tvoril samostatnú piatu podčeľaď Neofelinae.

(3) mačkovité (Felidae):

  • podčeľaď Acinonychinae - t.j. len rod gepard
  • podčeľaď Felinae - t.j. ostatné rody; podčeľaď môže byť prípadne ďalej rozdelená na dva tribusy: Felini a Pantherini

(4) U niektorých autorov všetky recentné rody mačkovitých patria do jednej podčeľade Felinae; ostatné podčeľade mačkovitých sú potom tvorené vyhynutými taxónmi.

(5) Alternatívne existoval systém, v ktorom pre recentné taxóny podčeľade nie sú potrebné, pretože všetky recentné druhy mačkovitých sú zaradené do dvoch rodov - Acinonyx (gepard; t.j. len gepard) a Felis (mačka; t.j. všetky ostatné druhy). Alternatívne sa do takto široko poňatého rodu Felis zaraďovali len všetky druhy z podčeľade malé mačky (okrem geparda).

Zdroje kapitoly Staršia systematika:[2][3][4][5][6][7][8][9][10]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mačkovité
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mačkovité

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zdroje sú uvedené pri systematike v článku malé mačky.
  2. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 70 a nasl.
  3. mačkovité. In: Pyramída
  4. HEPTNER, V. G.. Mammals of the Soviet Union, Volume 2 Part 2 Carnivora (Hyenas and Cats). [s.l.] : BRILL, 1989. 784 s. Dostupné online. ISBN 978-90-04-08876-4. S. 57-61.
  5. THENIUS, E.; HOFER, H.. Stammesgeschichte der Säugetiere (Eine Übersicht über Tatsachen und Probleme der Evolution der Säugetiere). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 322 s. Dostupné online. ISBN 978-3-642-88235-7. S. 172-174.
  6. EIZIRIK, E. et al. Molecular Systematics and Revised Classification of the family Felidae (Mammalia, Carnivora). In: Journal of Mammalogy 2007 [1]
  7. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
  8. Mammal Species of the World - Browse: Felidae [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
  9. Vertebratologické zprávy. [s.l.] : Ústav, 1982. 586 s. Dostupné online. S. 13.
  10. GRZIMEK, B. et al. Het leven der dieren. Uitgeverij Het Spectrum, Utrecht/Antwerpen. 1973-1975.