Maďarské kráľovstvo

Maďarské kráľovstvo Magyar Királyság ↓ 1920 – 1946 ↓ vlajka znak
Hymna: Himnusz
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae (Kráľovstvo Márie, patrónky Maďarska)
Geografia Územie Maďarského kráľovstva v roku 1942
Hlavné mesto	Budapešť
Rozloha	172 149 km² (v roku 1941)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	14 669 100 (v roku 1941)
Národnostné zloženie	Maďari, Rumuni, Slováci, Rusíni
Jazyky	maďarčina
Náboženstvo	rímskokatolícke, kalvinizmus, pravoslávie, judaizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	konštitučná monarchia (bez panovníka)
Mena	maďarská koruna (1920 – 1927) maďarské pengő (1927 – 1946)
Vznik	29. februára 1920 (vyhlásenie Maďarského kráľovstva)
Zánik	1. februára 1946 (vyhlásenie republiky)
Predchádzajúce štáty: Maďarská republika (1919–1920) Druhá česko-slovenská republika Karpatská Ukrajina Juhoslovanské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo Nástupnícke štáty: Druhá maďarská republika Dočasné štátne zriadenie Juhoslávia (1943 – 1992)

Maďarské kráľovstvo (maď. Magyar Királyság) bol štátny útvar v rokoch 1920 – 1946, (spočiatku) na území dnešného Maďarska; v Maďarsku je často vnímaný ako obnovenie Uhorského kráľovstva spred roku 1918. Štát vznikol ako dôsledok Trianonskej zmluvy v dôsledku rozpadu Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne.

História

V roku 1920 maďarský parlament obnovil konštitučnú monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál Miklós Horthy, silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s Adolfom Hitlerom. Maďarsko malo po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. Malú dohodu.

V roku 1938 sa Maďarsko pripojilo k Nemecku s územnými požiadavkami voči Československu a po prvej viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 získalo časť územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi, oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Následne Maďarsko pokračovalo vo vyvolávaní série incidentov na maďarsko – česko – slovenskej hranici označovanej ako „Malá vojna“, ktorá po rozpade Československa vyvrcholila v dňoch 14. – 23. marca 1939 maďarským obsadením celej Podkarpatskej Rusi a v dňoch 23. marca – 4. apríla vyvolaním ozbrojeného konfliktu s novovzniknutým Slovenským štátom, po ktorom Slovensko odstúpilo 1 670 km2 svojho územia s približne 40 000 obyvateľmi. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť Transylvánie. Počas druhej svetovej vojny spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Maďarsko sa pripojilo k nacistickému vpádu do Juhoslávie a po bombardovaní Košíc 26. júna 1941 údajne sovietskymi lietadlami vyhlásilo vojnu ZSSR. Dňa 15. decembra 1941 vyhlásilo Maďarské kráľovstvo vojnu Spojeným štátom americkým, americký Senát následne vyhlásil vojnu Maďarskému kráľovstvu 4. júna 1942. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov.

V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany Šípové kríže F. Szálasi. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti.

Pozri aj

• Maďarsko
• Miklós Horthy
• Bitka o Budapešť
• Druhá svetová vojna