Medzevská pahorkatina

Medzevská pahorkatina
geomorfologický podcelok
Okolie Poproča
Štát	Slovensko
Región	Košický
Okresy	Košice I a II, Košice-okolie
Nadradená jednotka	Košická kotlina
Susedné jednotky	Hornádske predhorie Kojšovská hoľa Holička Pipitka Jasovská planina Košická rovina
Mestá	Košice, Medzev
Súradnice	48°40′S 21°03′V
Najnižší bod	južná časť územia
- výška	cca 200 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Medzevská pahorkatina je geomorfologický podcelok Košickej kotliny. Rozprestiera sa južne od Volovských vrchov medzi Košicami, Medzevom a Moldavou nad Bodvou.

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Lučensko-košická zníženina → Košická kotlina → Medzevská pahorkatina ***

Územie zaberá mierne zvlnenú severozápadnú časť kotliny na hornom toku riek Bodva, Ida a ich prítokov. Na severovýchode sa pahorkatiny dotýka Hornádske predhorie (podcelok Čiernej hory), severne ležia Volovské vrchy s podcelkami Kojšovská hoľa, Holička a Pipitka. Na západe susedí Jasovská planina (podcelok Slovenského krasu) a južným smerom pokračuje Košická kotlina podcelkom Košická rovina.

Geológia

Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad alúvium vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky Bodva medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór (čítaj Šór). Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový wettersteinský vápenec. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty würmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jeho povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad).

Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny západne od Bodvy sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti tohto územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.

Doprava

Okrajová časť Košickej kotliny s pomerne riedkym osídlením v centrálnej oblasti má komunikácie lokálneho významu. Z Košíc do Medzeva vedie cesta II/548, z Moldavy nad Bodvou do Jasova vedie západným okrajom cesta II/550. V jej blízkosti je trasovaná i železničná trať Moldava nad Bodvou – Medzev, odbočujúca z trate Zvolen – Košice.

Externé odkazy

• Geomorfologické členenie Slovenska (2014)
• Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.