Mestské právo (súhrn práv)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Práva městská království českého – titulný list, Jiří Melantrich z Aventina, 1579

Mestské právo je súbor práv vymedzujúcich vzťah stredovekého mesta k panovníkovi, resp. vrchnosti, a vzájomné vzťahy členov tejto komunity. Konkrétne sa tieto práva najčastejšie týkali správneho zriadenia mesta, možností trestných a procesných právomocí a osobných slobôd obyvateľov. Len mesto vlastniace toto mestské právo mohlo byť považované za inštitucionálne, hoci aj iné významné lokality s centrálnymi funkciami mohli v stredoveku plniť niektoré funkcie spájané zvyčajne s mestom (napr. centrum obchodu, správne, právne alebo kultúrne funkcie a pod.).

Pôsobnosť mestského práva[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské právo zvyčajne platilo v obvode mestských hradieb, ale mohlo sa vzťahovať aj na predmestie a blízke dediny bez toho, aby ich obyvatelia získali postavenie mešťanov (tzv. míľové právo). Mestskému právu podliehali všetci obyvatelia mesta ak nespadali pod inú vrchnosť cirkevnú či svetskú, a to i v prípadoch, že sídlili v samotnom meste. Osobné slobody potom získavali nielen mešťania, ale všetci, čo v meste dlhodobo pobývali.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hoffmann, František České město ve středověku. Praha 1992.
  • Hoffmann, František Jihlavské právo. Havlíčkův Brod 1959.
  • Kejř, Jiří Vznik městského zřízení v českých zemích. Praha 1998.
  • Mendl, Bedřich Tak řečené norimberské právo v Čechách. Praha 1938.
  • Žemlička, Josef Počátky Čech královských 1198–1253. Proměna státu a společnosti. Praha 2002.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Městské právo na českej Wikipédii.