Monzonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Monzonit
Monzonit s augitom tzv. larvikit. Larvik, Cvedalen, Nórsko.
Monzonit s augitom tzv. larvikit. Larvik, Cvedalen, Nórsko.
Zloženie
Hlavné minerályortoklas, plagioklas, pyroxény, biotit
Akcesórietitanit, magnetit, ilmenit, allanit, granát, zirkón, apatit
Vlastnosti
Textúrafaneritická, stredne zrnitá
Farbasivá, niekedy s modrým nádychom[1]

Monzonit je hlbinná vyvretá hornina prechodného zloženia medzi syenitom a dioritom. Obsahuje približne rovnaké množstvo ortoklasu aj plagioklasu.

V roku 1864 podľa vrchu Monzoni v Tirolsku termín zaviedol A. Lapparent[2].

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Monzonit v polarizačnom mikroskope pri skrížených nikoloch, viditeľné živce, biotit a pyroxény.

Monzonit sa vyznačuje približne rovnakým zastúpením draselných živcov aj plagioklasov. Voľným okom sú bežne pozorovateľné lištové až tabuľkovité plagioklasy. K-živce sú obvykle xenomorfné[3]. Okrem živcov môže obsahovať pyroxény (hlavne diopsid a augit) alebo biotit. Niekedy môže obsahovať aj hornblend. Obsah SiO2 sa pohybuje od 49 – 62 % resp. 55 — 65 %[4]. Má prevažne intermediárny charakter, zloženie na rozhraní syenitov a gabra. Aj preto bol niekedy nazývaný gabro-syenit. Kremeň sa v hornine nachádza iba ako akcesorický minerál. Práve neprítomnosť kremeňa umožňuje horninu spoľahlivo odlíšiť od granitu. Ak hornina obsahuje viac ako 10 % kremeňa, je označovaná ako kremenný monzonit (tzv. adamellit). Známe sú aj odrody so zvýšeným obsahom tmavých minerálov napr. olivínu. V prípade prítomnosti foidov, je hornina označovaná ako foiditický monzonit.

Monzonit v QAPF diagrame

V prípade, že má hornina prevahu ortoklasu (K-živcov) prechádza do syenitov. Zvýšený obsah plagioklasov (vápenatých živcov) a tmavých minerálov horninu približuje zloženiu dioritu. Vulkanickým ekvivalentom monzonitu je latit.

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Na monzonity sú viazané ložiská volfrámu, molybdénu, medi a zlata. Vyleštený má vysokú estetickú hodnotu a bol používaný aj ako obkladový a stavebný kameň[4].

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Monzonity často vytvárajú súčasti zložitejších magmatických telies. V Česku sú monzonity bežným okrajovým členom durbachitových telies. Známy je tiež z Ťanšanu v Kazachstane, okolia Bajkalu, Ukrajiny, Nórska, Talianska a USA.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Multimediální atlas hornin - Monzonit [online]. muni.cz, 14.7.2009. Dostupné online.
  2. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 14.7.2009. Dostupné online.
  3. Monzonit [online]. petrol.sci.muni.cz, 14.7.2009. Dostupné online.
  4. a b Monconit - Boľšaja sovetskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, 14.7.2009. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Monzonit