Moréna
Moréna je skalná suť, balvany a bloky, tvoriace val nesený ľadovcom. Materiál tvoriaci morénu je gravitačne nevytriedený, čo znamená že sa skladá z veľkých balvanov ako aj mikroskopického ílu. Sediment, ktorý sa tvorí po jej ústupe, sa nazýva til, v prípade že je spevnený hovoríme o tilite.
Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]
Morény sa podľa svojej polohy vzhľadom k ľadovcu delia takto:
Čelná moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká v predpolí (alebo na konci) ľadovca, ktorý pred sebou tlačí horninový materiál. Materiál sa hromadí v dôsledku tlaku ľadovca, ktorý denuduje podložie, z ktorého získava materiál. Čelná moréna je spravidla najväčšia a najlepšie zachovaná, keď sa po roztopení ľadovca zachováva ako hrádza cez ľadovcové údolie. Takto prehradená oblasť sa môže neskôr zaplniť vodou a vzniká tak zvláštny typ plesa (hradené ľadovcové jazero).
Bočná moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká na okrajoch postupujúceho ľadovca v dôsledku rozrušovania okolitých hornín ľadovcového údolia (trógu). Tento materiál je čiastočne prenášaný a ukladaný po bokoch.
Pravá stredová moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká tečením ľadovca okolo skalného ostrova - nunataku.
Nepravá stredová moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká pri zlievaní dvoch ľadovcov spojením bočných morén. Dva ľadovce sa stretajú a vzniká z nich jedno teleso, najčastejšie na koncoch údolí.
Spodná (bazálna) moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v spodnej časti, kde sú horniny v podloží ľadovca odlamované, tvorí ju nevytriedený materiál rôzneho zrnitostného zloženia. Často sa tu nachádzajú obrúsené a oškriabané kamene, nazývané suvky.
Ústupová moréna[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká pri etapovitom ústupe ľadovca a nachádza sa na miestach, kde sa zastavil ľadovec.
