Mária Habsburská

	Mária Habsburská
Narodenie	18. august 1505; Brusel, Svätá rímska ríša
Úmrtie	18. november 1558 (53 rokov); Cigales, Kastília
Podpis
Odkazy
Commons	Mária Habsburská
	Biografický portál

Mária Habsburská (* 18. august 1505, Brusel, Svätá rímska ríša – † 18. november 1558, Cigales, Kastília), známa tiež ako Mária Uhorská (kvôli sobášu), Rakúska alebo Španielska (podľa rodičov), bola manželkou českého, uhorského a chorvátskeho kráľa Ľudovíta Jagelovského.

Jej manžel bol posledným kráľom z rodu Jagelovcov na českom tróne, jej brat Ferdinand I. zahájil takmer štyristo rokov vlády svojich potomkov v českom kráľovstve.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Mária sa narodila v Bruseli ako výsledok dočasného milostného zblíženia Filipa I. a jeho manželky Jany Kastílskej. Jej prarodičmi zo strany otca boli cisár Maximilián I. Habsburský a jeho prvá manželka Mária Burgundská, zo strany matky španielsky kráľ Ferdinand II. Aragónsky a Izabela I.

Mária bola mladšou sestrou rímskonemeckého cisára a španielskeho kráľa Karola V. a stredoeurópskeho monarchu Ferdinanda I., sestrou francúzskej a portugalskej kráľovnej Eleonóry, portugalskej kráľovnej Kataríny a švédskej, dánskej a nórskej kráľovnej Izabely.

Pytačky Jagelovcov a Habsburgovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 23. júla 1503 porodila kráľovná Anna de Foix svojmu manželovi Vladislavovi Jagelovskému jeho prvého túžobne očakávaného potomka, dcéru Annu. To pomohlo uvoľniť v tej dobe už veľmi napäté vzťahy medzi budínskym kráľovským dvorom a rímskym kráľom Maximiliánom I., ktorý Vladislavovi okamžite ponúkol sobáš Anny s niektorým zo svojich vnukov. (Ferdinanda Habsburského si Anna neskôr skutočne vzala).

Návrh na dynastické spojenie našiel u kráľa Vladislava priaznivý ohlas. Po jeho vážnom ochorení sa však zdalo, že tento krok sotva pôjde presadiť mierovou cestou, lebo tzv. Uhorská "národná" strana, nechcela pripustiť, aby sa niekedy stal panovníkom v Uhorsku cudzinec. Napriek tomu Maxmilián požiadal už v polovici roka 1504 o princezninu ruku. Vladislav začal napriek odporu uhorskej šľachty vyjednávať s Habsburgovcami, s podporou kráľovnej Anny.

Dňa 1. júla 1506 sa narodilo druhé dieťa Vladislava Jagelovského a Anny z Foix, syn Ľudovít. Kráľ Vladislav mal konečne mužského dediča. Hoci bol chlapec veľmi slabý, udržal sa pri živote. Ešte skôr ako mala Mária jeden rok, bola svojím dedom Maximiliánom 20. marca 1506 zasľúbená tomuto jedinému synovi Vladislava Jagelovského.

Česká a uhorská kráľovná[upraviť | upraviť zdroj]

Sobáše Ľudovíta s Máriou a Ferdinanda s Annou a vzájomné nástupnícke práva boli dohodnuté roku 1515 vo Viedni cisárom Maximiliánom I. Habsburským, Vladislavom Jagelovským a Žigmundom I. Starým. Za Ľudovíta sa Mária vydala 13. januára 1522 v Bude. 1. júna 1522 bola korunovaná za českú kráľovnú (za uhorskú už korunovaná bola). Mária však bola kráľovnou len štyri roky a sedem mesiacov. 29. augusta 1526 Ľudovít zomrel v bitke pri Moháči. Z manželstva sa nenarodili deti a českú a uhorskú korunu tak nakoniec získal Máriin brat Ferdinand, manžel Ľudovítovej sestry Anny.

Regentka v Holandsku[upraviť | upraviť zdroj]

Mária sa znovu nevydala a jej šanca na osobnú vládu prišla o štyri roky neskôr. Jej teta Margaréta zomrela 1. decembra 1530 a pre Máriu sa tak uvoľnila pozícia guvernérky sedemnástich nizozemských provincií.

Karol V. svoju sestru Máriu ustanovil roku 1531 za miestodržiteľku Holandska a na tomto poste zostala až do roku 1555, kedy ju vystriedal knieža Emanuel Filibert Savojský. Už na začiatku jej vlády došlo v Bruseli k povstaniu vyvolanom tlakom cisára na finančnú a vojenskú pomoc proti tureckému sultánovi. Krátko potom došlo k prírodnej katastrofe, kedy rozbúrené more strhlo hrádze a domy. Mária prestala náročnú situáciu zvládať a zrútila sa.

„	Smútok, ktorý ma prepadol po smrti kráľa, môjho muža, ako Vám už bolo povedané, natoľko oslabil moju myseľ, že nie som schopná uniesť to, čo by som mala vo svojom postavení činiť...	“
– z listu Márie Karolovi V.

Karol reagoval na sestrine zrútenie a poslal jej na pomoc svojho dôverníka Charlesa de Poupet a po čase sa Mária vzchopila a jej duševný stav sa upravil. Karol jej venoval hrad Binche južne od Bruselu ako odmenu za jej služby. Mária tento hrad vedome prestavala v štýle Fontainebleau.

Bývalá regentka zomrela roku 1558 v Cigales. V poslednej vôli si priala, aby zlatý medailón v tvare srdca, ktorý kedysi nosil jej manžel, bol rozbitý a kúsky rozdané chudobným.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

FUCHS, Martina– RÉTHELYI, Orsolya (eds.): Maria von Ungarn (1505 – 1558). Eine Renaissancefürstin. Münster : Aschendorff, 2007, 416 s. ISBN 9783402065778
RÉTHELYI, Orsolya: Mary of Hungary in Court Context (1521-1531). Budapest : Central European University, 2010 (dizertačná práca; dostupné on-line)
TAMUSSINO, Ursula: Maria von Ungarn : Ein Leben im Dienst der Casa de Austria. Graz : Styria, 1998, 336 s. ISBN 3222126410