Panzerkampfwagen V Panther

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Panzerkampfwagen V „Panther“
PzKpfw V „Panther“ Ausf. G

PzKpfw V „Panther“ Ausf. G

Základná charakteristika
Posádka 5 (vodič, veliteľ, strelec, nabíjač, radista)
Dĺžka 9 090 mm s kanónom (8660 mm bez kanóna)
Šírka 3 270 mm
Výška 2 995 mm
Hmotnosť 44 800 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie čelné 80 mm, na veži 110 mm, boky 40 mm, dno korby a vrch veže 16 mm, boky veže 45 mm
Hlavná zbraň 75mm kanón Kw.K.42 L/70
Sekundárne zbrane 2x guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm
Pohon a pohyb
Pohon benzínový dvanásťvalec Maybach HL230P30
520 kW (700 k)
Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 46 km/h až 55 km/h
Pomer výkon/hmotnosť 16 hp/tona
Dojazd 250 km (na ceste), 100 km (v teréne)
Priechodnosť svah so sklonom 30°, stena vysoká 0,9 m, brod hlboký 1,9 m, zákop široký 2,4 m

Panzerkampfwagen V „Panther“ (SdKfz 171) bol nemecký stredný tank vyrábaný počas druhej svetovej vojny v rokoch 19431945. Celkovo bolo vyrobených takmer 6000 kusov.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj tanku Panter sa začal v dôsledku skúseností nemeckej armády na východnom fronte. Tam nemecké tankové zbrane narazili na sovietske stredné tanky T-34 a ťažšie KV-1, ktoré prevyšovali všetky nemecké „Panzery“. Ani neskôr nasadený Pz IVF s dlhým kanónom, si v boji so svojimi sovietskymi protivníkmi nemohol byť istý víťazstvom. Nemecké tanky boli v porovnaní so sovietskou technikou slabo pancierované, navyše ich pancierovanie bolo zväčša nitované a pancierové plechy boli takmer kolmé, čo veľmi znižovalo ich balistickú odolnosť.

V roku 1941 nemecké firmy Henschel a Porsche vypracovali prototypy tankov strednej kategórie o hmotnosti 30 - 35 ton označené VK 3001(H) a VK 3001(P)[1]. Ich ďalším vývojom bol vytvorený prototyp ťažkého tanku VK 4501, ktorý sa stal neskôr známy ako Tiger. Koncom roku 1941 bola vyhlásená súťaž na stredný tank so 75 mm kanónom, ukloneným pancierovaním a podvozkom s veľkými kolesami, ktoré sľubovali väčšiu priechodnosť. Kompetentní z firmy Daimler-Benz uvažovali tak, že v prípade stredného tanku, bude postačovať okopírovať T-34. Ich projekt bol označený ako VK 3002(DB) a od T-34 sa líšil predovšetkým vežou, ktorú skonštruovala firma Rheinmentall-Borsing. Tento návrh najprv získal Hitlerovu podporu a začala sa dokonca príprava na výrobu prvých 200 kusov. Firma MAN na čele s hlavným konštruktérom Ing. Paulom Wiebickim naopak prišla s vlastnou konštrukciou. Prvý prototyp VK 3002(MAN) bol vyrobený 3. februára 1942 už 17 týždňov po začiatku prác na projekte. Po porovnávaní oboch konštrukcii sa nakoniec Hitler 14. mája 1942 rozhodol, že uprednostní návrh firmy MAN[2].

Nový tank bol poháňaný motorom Maybach HL 210P45 s výkonom 475 kW. Trup a veža mali zváranú konštrukciu z oceľových plátov. Veža s šesťuholníkovým pôdorysom bola umiestnená v blízkosti ťažiska, otáčala sa sa spolu so sedadlami posádky, buď hydraulicky, alebo v prípade jej zlyhania ručne. V zadnej časti pancierovania veže bol kruhový únikový otvor. Na vrchu boli umiestnené periskopy, ventilátor a veliteľská vežička. Boky veže mali hrúbku 45 mm, čelo 80 až 100 mm. Bočné a čelné steny trupu boli chránené pancierom o hrúbke 40 mm, čelná stena 80 mm. Dno korby a vrch veže mali hrúbku 16 mm. Podvozok sa skladal z ôsmich pojazdových kolies, z vypínacieho a hnacieho kolesa v dvoch radoch. Pásy sa skladali z 86 článkov a ich šírka bola 660 mm. Tank bol kvalitne odpružený a na tú dobu poskytoval veľký komfort. Výzbroj tvoril 75 mm kanón Kw.K.42 L/70 vybavený úsťovou brzdou a dva guľomety MG 34 alebo MG 42.

Skúšky prototypu sa realizovali na skúšobnom polygóne Berka v Durínskom Eisenachu. Už v júni 1942 vydal minister hospodárstva Tretej ríše Albert Speer pokyn na výrobu 250-kusovej série v závodoch MAN, Daimler-Benz, Henschel a Niedersachen. Výroba sa reálne začala v decembri 1942. Prvé sériové stroje prišli k útvarom v januári 1943. Prvých 250 ks sa podarilo vyrobiť do 12. mája 1943. Unáhlené zavedenie do výroby, bez riadnych skúšok malo za následok, že stroje prvej série boli výrazne poruchové.

Plánovaná výroba 600 kusov mesačne nebola nikdy naplnená. V najproduktívnejšom mesiaci sa podarilo vyrobiť iba 330 kusov týchto bojových vozidiel. Celkovo bolo od konca vojny vyrobených asi 4800 týchto tankov.

Významné verzie tanku[upraviť | upraviť zdroj]

Sériovo vyrábané[upraviť | upraviť zdroj]

  • Panther ausf D – prvá séria vyrábaná od januára do septembra roku 1943
  • Panther ausf A – séria vyrábaná od augusta 1943 do mája 1944
  • Panther ausf G – séria vyrábaná od marca 1944 do apríla 1945

Modifikácie tanku[upraviť | upraviť zdroj]

  • stíhač tankov Jagdpanther s 88 mm kanónom
  • veliteľské vozidlo Befehlspanzer Panther
  • pozorovacie vozidlo Beobachtungspanzer Panther

Bojové nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Panther pri Kirovgrade, december 1943

Ako prvé boli týmito tankmi (ausf D) vyzbrojené 51. a 52. tankový prápor, 23. a 26. samostatný tankový pluk a tankové pluky divízií Waffen SS Leibstandarte Adolf Hitler a Das Reich. V polovici roku 1943 slúžilo v nacistických jednotkách asi 340 Pantherov. Všetky tieto stroje sa účastnili bitky v Kurskom oblúku. Ich premiéra však bola príliš unáhlená. V priebehu niekoľkých dní bolo stratených 150 týchto tankov. Väčšina z nich však kvôli technickým závadám a poruchám, najmä na motoroch, ktoré sa prehrievali a sami zapaľovali. Po odstránení technických problémov sa v neskorších obdobiach roku 1943 Panthery začali skutočne osvedčovať. Napríklad divízia SS Das Reich v septembri 1943 v bojoch pri Kolmaku, počas dvoch dní zničila za pomoci Pantherov 40 sovietskych T-34 a KV-1[3]. Tankový pluk Bäke v niekoľkodennom boji s dvoma sovietskymi tankovými prápormi zničil 265 tankov, pri strate jedného PzkpfwVI Tiger a 4 Pantherov. Na západnom fronte bola nadradenosť Pantherov ešte výraznejšia. Americké M4 Sherman museli tank zasiahnuť najmenej 3x, kým ho vyradili z boja. Jeho čelné pancierovanie bolo pre ich tankové kanóny nepreniknuteľné. Ukoristené Panthery boli preto s obľubou začleňované do tankových jednotiek spojencov. Po vojne ich určitú dobu používalo aj Česko-Slovensko, Maďarsko i Francúzsko. Ich použitie sa zvažovalo v Izraeli.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bishop, Ch.: The encyclopedia of weapons of World War II. Londýn: Barnes & Noble, Inc., 1998, s. 14
  2. Chamerlain, P., Doyle, H.L.: Encyclopedia of German Tanks of World War Two. Weidenfeld Military, Cassell, 1999, 272 s.
  3. Kuník, F., 1996, Střední tank PzKpfw Panther. Pancéřová šelma. ABC, 41, 4

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]