Pančevo
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
| Pančevo | |
| Панчево | |
 | |
| Pôvod názvu: slovanský: pačina/pančina - stojatá voda. | |
| Štát | Srbsko |
|---|---|
| autonómna provincia | Vojvodina |
| Okres | Južný Banát |
| Rieky | Dunaj, Tamis |
| Najvyšší bod | |
| - výška | 80 m n. m. |
| Rozloha | 150 km² (15 000 ha) |
| Obyvateľstvo | 76 203 (2011) |
| doložená existencia sídla | 9. stor? |
| Primátor | Saša Pavlov (Srpska napredna stranka (SNS)) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pančevo je mesto v Srbsku v autonómnej provincii Vojvodina. Zároveň je centrom rovnomennej oblasti a regiónu Južný Banát . V meste žije 76 203 obyvateľov, v Pančevskej oblasti celkovo až 123 414. Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 malo Pančevo spolu so Starčevom, svojím predmestím, 83 676 obyvateľov. Mesto stojí na sútoku rieky Tamiš a Dunaj, vzdialenosť od Belehradu je 14 kilometrov.
Názov Pančevo je slovanského pôvodu. Jeho koreň pochádza zo slova pačina/pančina, čo znamená stojatá voda.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstarší názov osady, ktorá sa nachádzala na mieste moderného Pančeva bol Panuka. Osada sa nachádzala na sútoku toku Tamiša a Dunaja. Samotné mesto sa prvýkrát spomína ako obchodné mesto v roku 1153, keď tam okrem iných národov žili aj Gréci. V 15. storočí bolo mesto obsadené Turkami a tí ho držali pod svojou nadvládou až do roku 1716. Neskôr sa dostalo pod vládu Rakúska. Mesto v roku 1733 postihol silný orkán, ktorý zničil mnoho budov; o štyri roky neskôr mesto sužovala veľká epidémia a následne aj veľký požiar, ktorý zničil nemeckú časť mesta. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Juhoslávie a dostalo súčasný názov Pančevo. V roku 1925 bola do mesta zavedená elektrina. V roku 1999 bolo mesto opakovane bombardované organizáciou NATO.
Názov mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Počas častých zmien vládnucich národov (Rimania, Kelti, Huni, Avari, Slovania, Maďari, Tatári, Turci, Nemci) sa názov tohto strategicky dôležitého miesta často menil. Mesto bolo postupne nazývané Panucea alebo Panuča v 10. storočí, Bansif v 12. storočí, v priebehu 15. storočia Pančel a Pensej, v 17. storočí Pajčova, Panziova alebo Bančova, na začiatku 18. storočia Čomba.
Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]
Po prvej svetovej vojne zaznamenal priemysel Pančeva vysoký stupeň rozvoja, vznikol jeden z priemyselných gigantov bývalej Juhoslávie. V meste jestvuje mnoho tovární, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí nielen z Pančeva, ale z takmer celého Južného Banátu. Mesto má rozvinutý petrochemický, strojársky, obuvnícky priemysel. Takisto je tu rozvinutý cestovný ruch.
Kultúra a vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]
S Pančevom je spätých mnoho známych osobností z oblasti politiky, vedy a kultúry. V roku 1869 boli založené noviny Pančevac. V Pančeve sa nachádza chemické, lekárske, elektrotechnické a ekonomické učilište. V roku 2005 bola v Pančeve otvorená Právnická fakulta a Fakulta humanitných vied ako súčasť Medzinárodnej univerzity v Novom Pazare. V Pančeve sa každoročne koná karneval.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V meste žilo podľa sčítania v roku 2002 79,08% Srbov, okrem nich aj mnoho národnostných menšín ako Maďari, Slovinci a Macedónci, Slovákov nevynímajúc.[1]
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ SAD, NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový. Hlas ľudu [online]. 2013-08-15, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.