Pilum
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pilum bol typ oštepu používaný rímskymi legionármi v období od 3. storočia pred Kr. do 3. storočia po Kr. Vyznačovalo sa pomerne zložitou stavbou oproti vtedajším oštepom.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Pilum bolo približne dva metre dlhé. Koniec pila, dlhý približne 40 až 60 centimetrov, bol vyrobený zo železa a mal štvorcový prierez. Na konci bol malý štvorhranný hrot. Pri úchyte kovovej hlavice na drevené ratisko bolo ratisko zvyčajne rozšírené do tvaru zrezaného ihlanu a železná časť bola k drevenej pripevnená po vylepšení pripisovanom Gaiovi Mariovi dvomi kolíkmi, jedným zo železa a druhým z dreva, ktorý sa po dopade ľahko zlomil. To zabránilo tomu, aby mohol nepriateľ vrhnutý oštep hodiť späť, no samotný oštep sa nepoškodil. Na opačnom konci pila bol bodec, vďaka ktorému sa oštep mohol použiť z oboch strán alebo zapichnúť do zeme. Pilum bolo značne zložité na výrobu oproti haste, ktorú používali pomocné zbory.
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Vrhnutím pila legionári začínali útok, dostrel bol do 30 metrov. Až po vrhnutí tasili meč gladius a útočili zblízka. Pilum bola veľmi účinná zbraň, ktorú vďaka svojej váhe neodrazili ani štíty. Používalo sa aj pri bojových formáciách najmä na ochranu pred jazdou. V 4. storočí sa podobne ako aj iné tradičné rímske zbrane úplne prestali používať a boli nahradené jednoduchšími oštepmi.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pilum
