Plazmid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plazmidy na zábere elektrónového mikroskopu

Plazmid je relatívne krátka (približne 1 000 – 200 000 bázových párov), dvojvláknová, do kruhu uzavretá molekula DNA, nachádzajúca sa v cytoplazme bunky (odtiaľ názov). Plazmidy sú typické pre prokaryotické organizmy, ale vyskytujú sa aj u jednoduchých eukaryotov. Plazmidy nesú gény, ktoré nie sú nevyhnutné pre základné životné procesy v bunke, ale môžu sa sa stať nevyhnutnými za určitých špecifických podmienok. Častým príkladom génov umiestnených na plazmidoch baktérií je gén odolnosti voči antibiotiku.

Plazmidy sa replikujú nezávisle od replikácie chromozomálnej DNA. Počet kópií jedného plazmidu v bunke býva rôzny.

Plazmidy sa využívajú aj v génovom inžinierstve na vnášanie cudzorodej genetickej informácie do buniek geneticky nepríbuzných buniek. Napr. do plazmidu baktérie sa vložil gén na tvorbu inzulínu a tak pomohol diabetikom plnohodnotnejšie žiť.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok obsahuje časť textu z článku Deoxyribonukleová kyselina
  • ALBERTS, Bruce; BRAY, Dennis; JOHNSON, Alexander, Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter Základy buněčné biologie. Redakcia Miranda Brownová, Eleanor Lawrenceová, Valerie Nealová, Anne Vinnicombeová; preklad Arnošt Kotyk, Bohumil Bouzek, Pavel Hozák; ilustrácie Nigel Orme. 2.. vyd. Ústí nad Labem : Espero Publishing, © 1998. ISBN 80-902906-2-0. (česky)