Plejády (mytológia)

Plejády (starogr. Πλειάδες, Πληἰαδες – Pleiades, Pléiades, latinsky Pleiades) sú v gréckej mytológii dcéry Titana Atlanta a Pléiony, dcéry Titana Ókeana.

Plejády boli sprievodkyňami bohyne Artemis. Keďže vynikali krásou, nebolo divu, že ich kvôli láske neustále prenasledovali muži. Keď raz utekali pred Poseidónovým synom Óriónom, najvyšší boh Zeus sa nad nimi zľutoval, premenil ich na holubice a potom ich vyzdvihol na oblohu, kde Plejády žiaria ako hviezdokopa Plejády dodnes.

Plejád sa v mýtoch uvádza sedem:

Maia – matka boha Herma, ktorého otcom bol Zeus.
Élektra – matka Dardana zakladateľa kmeňa Dardanov, ktorého otcom bol Zeus. Podľa jedného z mýtov si po páde Tróje rozpustila vlasy a blúdi po nebi ako kométa.
Taygeté – o ňu usiloval Zeus, Artemis ju chcela ochrániť a preto ju premenila na fenu, Zeus sa jej aj napriek tomu zmocnil a ona porodila Lakedaimóna budúceho kráľa Sparty. Potom sa obesila.
Alkyoné – s bohom Poseidónom mala viac detí. V mýtoch sú v rozličných verziách rôzne pomenované.
Kelainó – s bohom Poseidónom mala syna Lyka.
Asteropé – s bohom Areom mala syna Oinomaa, podľa inej verzie matkou Oinomaa bola Harpiné.
Meropé – sa vydala za korintského kráľa Sizyfa. Hanbí sa za to, že sa vydala za smrteľníka a preto ju vidno na nebi len občas.

Sestrami Plejád boli Hyády.

Niektoré mýty hovoria, že Plejády nosili bohom ambróziu z krajiny za Ókeanom. Ich meno pripomína v gréčtine názov „peleiades“ v preklade holubice, ktorých kŕdeľ svojim zoskupením pripomínajú.

Postavenie Plejád a ich svetlo na oblohe bolo dôležité pre námorníkov – keď v máji vychádzali, začínala doba priaznivá pre plavbu. Keď koncom októbra zapadali, začínalo obdobie morských búrok.

O otvorenej hviezdokope Plejády pozri článok Plejády.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plejády (mytologie) na českej Wikipédii.