Polyvinylchlorid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štruktúra PVC

Polyvinylchlorid, skrátene PVC je umelo vyrobený plastický polymér so širokou škálou použitia. Vyše 50 % vyrobeného polyvinylchloridu sa používa v stavebníctve (okná, kanalizácia, podlahy), kde nahrádza tradičné stavebné materiály, ako drevo, betón alebo keramika. Ďalej sa používa na výrobu obalov, káblov, infúznych setov, hračiek, gramofónových platní a pod..

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Polyvinylchlorid sa skladá zo zreťazených jednotiek monoméru vinylchloridu (chloroetylénu):

n CH2=CH−Cl → (− CH2−CHCl −)n

Výsledný polymér má vysokú tvrdosť, preto sa zmäkčuje pridávaním tzv. plastifikátorov, ktoré dodávajú PVC pružnosť a ohybnosť. Okolo 90 % zmäkčovadiel v PVC tvoria ftaláty (estery kyseliny ftalovej). Najpoužívanejšie sú di-2-ethylhexylftalát (DEHP), diisodecyl ftalát (DIDP) a diisononyl ftalát (DINP).

Zdravotné výhrady[upraviť | upraviť zdroj]

Robotníkom vyrábajúcim PVC môžu niektoré monoméry spôsobiť špecifický typ rakoviny pečene, tzv. angiosarkóm.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Miroslav Šuta: Rakovina z výroby PVC? Přísně tajné! Archivované 2007-04-28 na Wayback Machine, respekt.cz, 23. apríla 2007

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]