Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podiel obyvateľov hlásiacich sa k pravoslávnej cirkvi v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.
Pravoslávna cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 ( v %).
Pravoslávna katedrála v Prešove

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku (čes. Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku), do roku 1993 Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku/Pravoslavná církev v Československu je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kresťanstvo byzantského obradu sa na územie dnešného Slovenska dostalo príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Na začiatku Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu.


Počas druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami, a množstvo kňazov bolo popravených. Biskup Matej Pavlík známy ako biskup Gorazd II., poskytol pomoc atentátnikom na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, na základe čoho bol popravený. Gorazd bol kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou v Česko-Slovensku v roku 1987.

V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát. Ten jej udelil v roku 1950 autokefalitu, a tento štatút bol potvrdený v roku 1998 konštantínopolským patriarchom.[1]

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie, ktoré sú zjednotené v jednej synode. V oboch je spolu okolo 75 000 veriacich - na Slovensku okolo 50 000 a v Česku okolo 23 000.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Pre podrobný zoznam metropolitov cirkvi pozri Zoznam pravoslávnych metropolitov českých krajín a Slovenska

Na čele cirkvi stojí metropolita. Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku je zároveň arcibiskupom pražskej alebo prešovskej eparchie.[2] Od roku 2014 je jej najvyšším predstaviteľom Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.

Svätá synoda[upraviť | upraviť zdroj]

K januáru 2021 mala Svätá synoda cirkvi nasledujúce zloženie:[3]

  • Jeho Blaženosť Rastislav (arcibiskup), arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Jáchym, arcibiskup berounský, tajomník cirkvi
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský
    • Jeho Preosvietenosť Izaiáš, vikárny biskup šumperský

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Počet veriacich, ktorí sa na Slovensku prihlásili k pravoslávnej cirkvi v posledných sčítaniach ľudu:[4][5]

rok počet veriacich v %
1991 34 376 0,7
2001 50 363 0,9
2011 49 133 0,9
2021 50 677 0,93

Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Košice - 3.412 (1,45 %)
  2. Svidník - 3.209 (25,82 %)
  3. Snina - 2.899 (13,59 %)
  4. Medzilaborce - 2.701 (40,07 %)
  5. Humenné - 2.077 (5,91 %)
  6. Michalovce - 2.073 (5,19 %)
  7. Bratislava - 1.616 (0,38 %)
  8. Stakčín - 1.582 (66,33 %)
  9. Prešov - 1.563 (1,68 %)
  10. Bardejov - 1.463 (4,32 %)
  11. Slovinky - 807 (43,22 %)
  12. Vyšný Mirošov - 581 (96,19 %)
  13. Stropkov - 569 (5,23 %)
  14. Jarabina - 512 (61,39 %)
  15. Ulič - 507 (47,03 %)
  16. Kružlová - 480 (86,02 %)
  17. Trebišov - 471 (2,11 %)
  18. Ubľa - 456 (51,76 %)
  19. Poprad - 452 (0,80 %)
  20. Petrová - 436 (73,03 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Runina - 100,00 % (91)
  2. Ruský Potok - 99,38 % (160)
  3. Vyšný Mirošov - 96,19 % (581)
  4. Roztoky - 95,92 % (282)
  5. Dlhoňa - 88,41 % (61)
  6. Oľšinkov - 87,80 % (36)
  7. Inovce - 87,35 % (221)
  8. Kružlová - 86,02 % (480)
  9. Varadka - 85,71 % (144)
  10. Hrabová Roztoka - 85,14 % (63)
  11. Krajná Porúbka - 84,48 % (49)
  12. Pstriná - 84,29 % (59)
  13. Nová Polianka - 83,87 % (52)
  14. Valentovce - 83,33 % (35)
  15. Krajné Čierno - 82,14 % (69)
  16. Medvedie - 80,65 % (50)
  17. Zboj - 79,51 % (388)
  18. Palota - 79,23 % (145)
  19. Vyšná Jedľová - 79,19 % (137)
  20. Klenová - 79,07 % (423)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Patriarší a synodální tomos o požehnání autokefality svaté Pravoslavné církvi v Čechách a na Slovensku
  2. ↑ Ústava Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku [online]. [Cit. 2011-06-21]. Dostupné online. Archivované 2014-07-02 z originálu.
  3. ↑ Posvätná Synoda [online]. eparchiapo.sk, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.
  4. ↑ Tab. 14 Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania - sčítanie 2011, 2001, 1991
  5. ↑ Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iglesia Ortodoxa Checa y Eslovaca na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy na literárne diela[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pravoslávna_cirkev_v_českých_krajinách_a_na_Slovensku&oldid=7721709“