Precesia (astronómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysvetlivky: P – precesia, N – nutácia, R – zemská rotačná os, bodkovaná čiara – kolmica na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka
Projekcia precesnej cesty severného pólu na pevnej oblohe epochy J2000.0 pre časový interval od 48 000 pred spoločnou éry do 52000 spoločnej éry.[1]

Precesia (iné názvy: precesia bodov rovnodennosti, precesia rovnodennosti, posúvanie bodov rovnodennosti, precesia zemskej (rotačnej) osi, všeobecná precesia, generálna precesia) je dlhoperiodický kuželovitý pohyb svetového pólu (teda priesečníka zemskej rotačnej osi s nebeskou sférou) okolo pólu ekliptiky (teda okolo kolmice na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka), ktorý je zapríčinený (najmä) rušivými silami Slnka, Mesiaca a planét na Zem v dôsledku toho, že Zem nemá tvar presnej gule, ale splošteného elipsoidu. Ekvivalentná definícia znie: Precesia je pohyb jarného bodu a jesenného bodu (teda bodov rovnodennosti) po ekliptike.

Jedna perióda precesie trvá približne 25800 rokov (obyčajne sa uvádza 25725 alebo 25850 rokov); táto perióda sa nazýva aj platónsky rok.

Celková precesia (teda tzv. všeobecná precesia) činí približne 50,26" za rok a skladá sa z týchto častí:

  • precesia rovníka (starší názov: lunisolárna precesia) – precesia spôsobená gravitačným pôsobením Slnka a Mesiaca na Zem, inak povedané: pohyb jarného bodu zapríčinený zmenou polohy stredného pólu rovníka; prejavuje sa posunom polohy svetového rovníka vzhľadom na hviezdy, a teda pohybom jarného bodu o približne 50,37" za rok.
  • precesia ekliptiky (starší názov: planetárna precesia) – precesia spôsobená gravitačným pôsobením planét na Zem, inak povedané: pohyb jarného bodu zapríčinený zmenou polohy pólu ekliptiky; planéty spôsobujú zmenšovanie sklonu ekliptiky o 0,47" za rok a pohyb jarného bodu o 0,125" za rok (proti smeru precesie rovníka).
  • geodetická precesia – precesia v dôsledku relativistického efektu; jej rozsah je len 0,02" za rok (proti smeru precesie rovníka).

Za spomínaný platónsky rok (približne 25800 rokov) narastie spomínaná ročná precesia (50,26") na 360°, čiže počas platónskeho roka svetový pól opíše okolo pólu ekliptiky jeden úplný kruh s polomerom rovným sklonu zemského rovníka na rovinu ekliptiky (23°27').

Precesiu pravdepodobne objavil v staroveku Hipparchos.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VONDRÁK, J.; CAPITAINE, N.; WALLACE, P.. New precession expressions, valid for long time intervals. Astronomy and Astrophysics, 2011-10-01, s. A22. Dostupné online. ISSN 0004-6361. DOI10.1051/0004-6361/201117274. (po anglicky)