Práznovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Práznovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Topoľčany
Región Tribečsko-Inovecký
Nadmorská výška 169 m n. m.
Súradnice 48°33′56″S 18°12′34″V / 48,5656°S 18,2094°V / 48.5656; 18.2094
Rozloha 11,43 km² (1 143 ha) [1]
Obyvateľstvo 977 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 85,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1183
Starosta Dušan Macho[3] (SNS, HLAS-SD)
PSČ 955 01 (pošta Topoľčany 1)
ŠÚJ 581658
EČV (do r. 2022) TO
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu 		Obecný úrad Práznovce Hviezdoslavova 399/63 955 01 Topoľčany
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: praznovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Práznovčan, Práznovčanka, Práznovčania[4]

Práznovce sú slovenská obec v Nitrianskom kraji v okrese Topoľčany. Kataster sa rozprestiera v Nitrianskej pahorkatine a v pohorí Tríbeč,[5] má 1143 ha.[5] V roku 2022 žilo v Práznovciach 997 osôb. Väčšina obyvateľstva je slovenskej národnosti a rímskokatolíckeho vierovyznania. V obci sa nachádza baroková kaplnka z roku 1776.[6][7] Súčasťou obce je samota Horňany (Horné Práznovce[8]) s dominantou sekvoje.[9]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Práznovce ležia v Nitrianskom kraji, v okrese Topoľčany, pri hraniciach s Trenčianskym krajom. Ležia 108 km od Bratislavy.[5] S katastrálnym územím obce susedia obce Krušovce, Topoľčany, Soľčany a Krnča (okres Topoľčany), vo výbežku katastrálneho územia v pohorí Tríbeč obce Zlatno a Velčice (okres Zlaté Moravce). Severne od obce leží obec Bošany, resp. jej miestna časť Baštín (Trenčiansky kraj, okres Partizánske).

Obec sa nachádza vo východnej časti Nitrianskej pahorkatiny, na rozsiahlom náplavovom kuželi medzi vodnými tokmi Nitra, Dršna a Vyčoma. Časť katastra tvorí aj lesná plocha pohoria v pohorí Tríbeč.[10]

Obec sa nachádza na rozhraní teplej a mierne teplej klimatickej oblasti. Podnebie je stredne vlhké s priemerom zrážok 700 mm v pahorkatine a 800 mm v pohorí. Chotár odvodňuje rieka Nitra, do ktorej sa v katastri obce vlievajú rieka Bebrava a riečka Vyčoma. Cez južnú časť katastra preteká aj potok Dršna.[9]

Nadmorská výška v strede obce je 169 m.n.m. V chotári kolíše od 164 m.n.m. v časti Nitrianskej pahorkatiny po 727 m.n.m. v pohorí Tríbeč. Chotár v pahorkatinovej časti tvoria mladotreťohorné uloženiny, svahy Tríbeča tvoria kryštalické horniny a triasové kremence. Porast chotáru tvoria v horskej časti dubovo-hrabové lesy a bučiny s občasným výskytom smreku.[10]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj názvu obce v dochovaných prameňoch: 1183 – Preznulch; 1235 – Proznouch, Praznouch; 1287 – Prezniche; 1354 – Preznolch; 1401 – Praznolch, Preznolch;[10] 1773 – Praznocz, Prasnowitz, Praznowcze, 1786 – Prasznocz, 1808 – Praznócz, Praznowce, 1863, 1877, 1888 – 1913 – Práznóc, 1873, 1882 – Praznóc, 1920 – 1973 – Praznovce, 1973 – 1976, od 1996 – Práznovce.[11]

Na rozdiel of Fügediho považoval Ján Stanislav názov za slovenského pôvodu.[12] Podľa Rudolfa Krajčoviča mal byť odvodený od pustého, nepoužívaného miesta, pri ktorom bola založená obec. Výklad podopiera o ráz horského chotára obce.[13]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly[14] obce sú erb, vlajka a pečať, prípadne iné odvodené symboly.

Najstarší symbol obce sa zachoval v pečati obce z roku 1780. Ide o tri pšeničné klasy v strede a strapce hrozna s veľkými písmenami „P“ po bokoch. Dnešný erb sa skladá z modrého štítu a zo spodného okraja striedavo vyrastajúcich troch zlatých klasov a štyroch zlatých listov, povedľa ktorých vyrastajú dva zlaté strapce hrozna, ktoré symbolizujú poľnohospodárstvo a vinárstvo. Vlajka pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov v striedavých farbách modrej a žltej, krajné modré pruhy sú dvojnásobne širšie ako vnútorné. Pečať je okrúhla, skladá sa z erbu obce a v polkruhu s kruhopisom „Obec Práznovce“ v dolnej časti.[14]

Dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné Ponitrie bolo osídlené už v strednom paleolite, v období neolitu sa v povodí rieky Nitra začali usadzovať rodové spoločenstvá roľníckej civilizácie. V katastri obce boli objavené sídliska volútovej a lengyelskej kultúry. Z obdobia prelomu letopočtov sa v obci našli laténsko-dácke nálezy dokazujúce spolužitie pôvodného obyvateľstva s Keltmi.[15]

V stredoveku bolo územie podobne ako celé Ponitrie osídlené Slovanmi. Aj územie obce Práznovce patrilo do oblasti Nitrianskeho kniežatstva a následne po jeho dobytí (833) aj pod správu Veľkej Moravy. Po začlenení Slovenska do Uhorska sa oblasť stala súčasťou Nitrianskeho komitátu. Z tohto obdobia sa v lokalite Kostolec zachovali základy románskeho kostolíka. Prvé osídlenie na území obce sa podľa tradície nachádzalo práve v danej lokalite.[15]

Zemianska osada sa prvýkrát spomína v roku 1183[10][pozn. 1], v listine pápeža Lucia III. z roku 1183[10][5] v ktorej pápež potvrdil právo nitrianskych kanonikov na vyberanie desiatku v obci.[16] Ako obec sa Práznovce spomínajú v roku 1287.[10] Pôvodne patrila k Nitrianskemu hradu, neskôr Matúšovi Čákovi. Najneskôr od roku 1326 patrila Práznovskovcom (aj Praznovskovci, Praznovszky, Práznovský, Praznóci a pod.).[10] Dejiny obce v čase Žigmunda Luxemburského poznačili boje Práznovskovcov so susednými šľachticmi, najmä s vplyvnejšími Štítnickými.[8] Podľa súkromných výskumov zverejnených aj obcou Práznovce pretrval rod Práznovskovcov do dnešných čias[17]. Jeho história sa v neskoršom období s obcou nespája, obec vlastnili iné rody ako Bošániovci, Bačkadyovci a Erdődyovci.[10]

Z roku 1245 pochádza zmienka obce Hornouc (Horňany, Horné Práznovce), ktorú založili Práznovskovci[8]. Po tom, čo ju spustošili zbojníci jej obyvateľstvo presídlilo do obce Práznovce.[10] V roku 1556 sa v Práznovciach spomína mlyn.[10] Väčšina obyvateľstva sa v 19. storočí venovala roľníctvu, časť remeslu. Prvá zmienka o škole v Práznovciach pochádza z roku 1863, pričom v obci sa už pred tým nachádzala staršia rímskokatolícka ľudová škola. Nová škola bola vystavaná v roku 1928.[18] Počas prvej ČSR pracovala väčšina obyvateľov na veľkostatku, v roku 1942 pri regulácii riek Nitra a Bebrava. V roku 1954 vzniklo v obci JRD.[10]

V rokoch 1976 – 1996 bola obec pričlenená k Topoľčanom. Po osamostatnení sa jej názov zmenil z Praznovce na Práznovce.[11]

V roku 1997 sa v obci začala výstavba nového katolíckeho kostola, základný kameň pre nový kostol za svätený Panne Márii Ružencovej posvätil pápež Ján Pavol II. pri prvej návšteve Slovenska v Bratislave roku 1990. Obec patrí pod farnosť Bošany.[19] V obci pôsobí od roku 1969 kultúrny súbor Práznovanka.[20]

Pamiatky v obci[upraviť | upraviť zdroj]

  • mlyn (Miksatov mlyn)[10]
  • základy románskeho kostolíka Všetkých svätých[15]
  • baroková Kaplnka Panny Márie z roku 1776 (prestavaná v 2. polovici 19. storočia)[10]
  • chránená sekvoja[9]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 žilo obci 974 osôb, z toho 483 mužov a 491 žien. V obci sa nachádzalo 337 domov. Priemerný vek bol 42,14 roka. 95,89% (934 osôb) populácie tvorili osoby hlásiace sa k slovenskej národnosti. 27 osôb (2,77%) svoju národnosť neuviedlo. Väčšina (73%) obyvateľstva sa hlásila k Rímskokatolíckej cirkvi (711), druhá najrozšírenejšia konfesia (1,54%) bolo evanjelické kresťanstvo augsburského vyznania (15). 196 obyvateľov (20,12%) sa nehlásilo k žiadnemu vierovyznaniu.[6][7]

Vývoj počtu obyvateľov: (1778 – 1970)[10], 2001[5], 2021[7]
Rok 1778 1828 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1940 1948 1961 1970 2001 2021
Počet obyv. 91 267 275 319 341 454 438 502 561 564 719 825 970 957 974

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Papa capitulum ecclesiae Nitriensis in possessione decimarum in villis Preznulch, secunda Bossan, tercia Kernulch, quas Lucas, archiepiscopus quondam Strigoniensis, ei abstulerat eiusque successor Nicolaus reddiderat, confirmat.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Práznovce v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e Práznovce. In: Ottova praktická encyklopédia Slovensko. 2008. vyd. Bratislava : Ottovo nakladateľstvo, 2008. ISBN 978-80-7360-668-8. S. 414.
  6. ↑ a b Sčítanie obyvateľov, domov a bytov [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov: Obyvatelia - Základné výsledky [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c LUKAČKA, Ján. Tri svetlé desaťročia v dejinách zaniknutej stredovekej osady Horňany. Studia historica Tyrnaviensia (Trnava: Katedra histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity), 2014, roč. 16, čís. 1, s. 48 – 55. ISSN 2729-8760.
  9. ↑ a b c ŠUPA, Vladimír. Prírodné pomery [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n PRAZNOVCE. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. S. 437 – 438.
  11. ↑ a b MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 – 1997. Bratislava : Veda, 1998. Dostupné online.
  12. ↑ STANISLAV, Ján. Kultúra starých Slovákov. Bratislava : Nakl. Slovenského rozhlasu, 1944. S. 88.
  13. ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf. Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (53). Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Matica slovenská – Vydavateľstvo Matice slovenskej), 2015, roč. 49, čís. 5, s. 296. ISSN 0023-5202.
  14. ↑ a b ŠUPA, Vladimír. Práznovce: Symboly obce [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2019-06-24]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c ŠUPA, Vladimír. Najstaršie dejiny [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
  16. ↑ KOREC, Ján Chryzostom. Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava : Lúč, 1997. ISBN 80-7114-118-6. S. 186.
  17. ↑ PRÁZNOVSZKY, Mikuláš. Rod Práznovszkých [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2019-06-24]. Dostupné online.
  18. ↑ ŠUPA, Vladimír. Školstvo [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.
  19. ↑ Farnosť Bošany: Filiálka Práznovce [online]. Bošany: Farnosť Bošany, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online. Archivované 2023-08-10 z originálu.
  20. ↑ DH Práznovanka [online]. Práznovce: Obec Práznovce, [cit. 2023-08-10]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Práznovce&oldid=7816302“