Pyramída Pepiho I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Pyramída Pepiho I.
MENO
p
p
ii
mn
n
nfrO24
mn-nfr-ppj
Pepiho krása trvá
ÚDAJE
Lokalita: Maji
Staviteľ: Pepi Feri
Obdobie: 6. dynastia
Typ: pravá
Materiál: Krčmar
Základňa: 78,75 m
Pôvodná výška: Pindre m
Súčasná výška: Pupa m
Objem: 1000 kg. m³
Sklon: 53° 7′ 48″
Hrobka Ka: sat. pyramída
Pyramídy kráľovien: 6
 

Súradnice: 29°51′16.14″S 31°13′7.93″V / 29,8544833°S 31,2188694°V / 29.8544833; 31.2188694

Pyramída Pepiho I. alebo Lepsius XXXVI je staroegyptská kráľovská hrobka a nachádza sa na území pohrebiska pri dedine Sakkára v severnom Egypte. V nej boli prvýkrát objavené Texty pyramíd.

Pyramídu dal postaviť druhý, resp. tretí[pozn 1] faraón 6. dynastie Pepi I. (okolo 2289–2255 pred Kr.), syn Tetiho (II.), blízko Džedkareho pyramídy na mennoferskom pohrebisku.

Pyramída[upraviť | upraviť zdroj]

Pyramída bola postavená osvedčeným spôsobom, aký bol použitý pri Džedkareho pyramíde. Má šesťstupňové jadro z menších vápencových kvádrov, spájaných hlinenou maltou. Konštrukcia pyramídy a jej komplexu si pomáha väčším množstvom druhotne použitého materiálu, o čom hovoria napríklad cudzie stavebné grafity na kamenných kvádroch.[1] Obloženie pyramídy z jemného bieleho vápenca je možné nájsť už len vo vrstvách pri základni veľmi poškodenej ruiny. Nad vchodom do pyramídy pri severnej strane stála pravdepodobne severná kaplnka. Subštruktúra je tradičná a používa schému z konca 5. dynastie: Vápencová chodba so zostupnou a vodorovnou časťou, vestibul, predsieň, pohrebná komora na západe a serdab s troma výklenkami na východe. Predsieň a komora mali sedlový strop z troch vrstiev na seba uložených obrovských vápencových blokov. Ten mal tradičnú reliéfnu výzdobu hviezdneho neba. Na stenách komory, predsiene a dokonca chodby[2] boli vytesané Texty pyramíd. V pohrebnej komore bol umiestnený sarkofág, podobný tomu, aký mali predchodcovia Pepiho I. Tu sa našli aj fragmenty múmie, ktoré možno patria faraónovi, kanopy a pár ďalších predmetov z pohrebnej výbavy.

Pyramídový komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia a miesto juhovýchodného nárožia sú pre kultovú pyramídu obvyklé. Je veľmi poškodená, našiel sa však jej vrchol, tzv. pyramidion. Zádušný chrám opakuje chrám Tetiho pyramídového komplexu a je postavený z vápenca. Leží pri východnej strane pyramídy, je veľmi poškodený ťažbou kameňa, ale aj tak sa v jeho priestoroch podarilo nájsť niekoľko cenných artefaktov, napr. sôch, ktoré kedysi zdobili interiér chrámu. Údolný chrám s vzostupnou cestou sa kedysi stali súčasťou a neskoršie dokonca centrom hlavného mesta starovekého Egypta. Zo skráteného mena pyramídy tak pochádza jeho novší názov Mennofer (Inebu-hedžMen-nefer).[1] Údolný chrám sa nehľadal, pravdepodobne sa stratil spolu s väčšinou stavieb, keď bolo mesto rozobraté po založení neďalekého nového hlavného mesta Fustátu Arabmi.

Pyramídy kráľovien[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou pyramídového komplexu je niekoľko pyramíd kráľovien postavených z vápenca, dnes sú však veľmi poškodené a majú otvorenú vnútornú štruktúru. V roku 2003 bolo známych šesť pyramíd: Anchesenpepi II., Anchesenpepi III., Ineket-Intej, Meretites, Nebuuneb, Sebutet (?), pyramída kňažky bohyne Hathor a západná pyramída. Mená niektorých kráľovien zatiaľ nepoznáme. Každá z nich má vlastný zádušný chrám zdobený reliéfmi, z ktorých sa zachovalo len nepatrné množstvo fragmentov. Všetky chrámy sa spájajú do prepojeného areálu, ktorý dnes tvorí na juhovýchode od pyramídy Pepiho I. spleť ruín s veľkým množstvom suti a úlomkov.[3] Vnútorné priestory pyramíd sa líšia len veľmi málo, chodba vedie zo severu do stredu základne a ústi do jednoduchej miestnosti, ktorá je pohrebnou komorou. V jednom prípade steny pokrývajú Texty pyramíd. Poloha úložného priestoru sa menila. V niektorých sa našli predmety, ktoré asi pochádzajú z pohrebnej výbavy.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Výskum pyramídy začal v 30. rokoch 19. storočia Perring, neskôr pokračoval Maspero, ktorý práve v pyramíde Pepiho I. objavil prvýkrát Texty pyramíd. Od roku 1950 sa pyramídou systematicky zaoberá francúzska misia, sídliaca v Sakkáre. Najskôr ju viedol Lauer, dnes Leclant s Labrousseom. V súčasnosti sa expedícia venuje odkrývaniu pyramídových komplexov kráľovien a dokumentácii Textov pyramíd v tejto a ďalších pyramídach.

Poznánky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Po predčasnej smrti Tetiho pravdepodobne došlo k súpereniu medzi hlavnou vetvou rodu, ktorú predstavoval v čase smrti otca veľmi mladý neskorší Pepi I. (Meritauej Pepi) a bočnou vetvou rodu, ktorú reprezentoval Veserkare. (Verner, Bareš a Vachala 2007, s. 363) Ten sa niekedy uvádza ako druhý panovník 6. dynastie, panujúci len veľmi krátko. (Verner 2008, s. 394)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Verner 2008, s. 275
  2. Lehner 1997, s. 158
  3. Lehner 1997, s. 159

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lehner, Mark (1997), The Complete Pyramids, London: Thames & Hudson (vyd. 2008), ISBN 9780500285473 
  • Verner, Miroslav (2008), Pyramidy, Praha: Academia, ISBN 9788020016171 
  • Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060