Rheia (mytológia)
Rheia (iné názvy: Reia, Rhea, Rea; gr. Rheia, lat. Rhea alebo Ops) bola v starogréckej mytológii dcéra Urána a Gaie. Patrila medzi Titanov. Rheia je Kronova manželka a sestra, matka olympských bohov (Hestia, Demetér, Héra, Poseidón a Zeus) a Háda, boha podsvetia. Ako bohyňa Zeme je stotožnená s Kybelou.
Keď sa Kronos dozvedel, že ho má zvrhnúť jedno z jeho detí, tak ako jeho otca pred ním, zhltol všetky deti, ktoré Rheia porodila, hneď ako sa narodili. Keď Rheia porodila svoje šieste a posledné dieťa, Dia, uniesla ho a ukryla na Kréte, pričom namiesto neho dala Kronovi skalu, a tak zachránila svojho najmladšieho syna, ktorý sa neskôr postavil proti vláde svojho otca a zachránil zvyšok svojich súrodencov. Po tom, ako Zeus porazil Krona a chopil sa s olympskými bohmi moci, sa Rheia stiahla z úlohy kráľovnej bohov. Stala sa vedľajšou postavou na Olympe. V novej ére Olympu má niekoľko úloh. Zúčastnila sa na narodení svojho vnuka Apolóna a vychovala ďalšieho vnuka Dionýza. Po tom, čo Persefonu uniesol Hádes, poslal Zeus Rheiu k Demetér. V mýte o Pelopsovi vzkriesila nešťastného mladíka po tom, čo bol zabitý.
V raných tradíciách je známa ako „matka bohov", a preto sa silne spája s Gaiou a Kybelé, ktoré majú podobné funkcie. Klasickí Gréci ju považovali za matku olympských bohov a bohýň. Rimania ju stotožňovali s Magna Mater (ich podoba Kybelé) a bohyňou Ops.
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
Narodenie a deti[upraviť | upraviť zdroj]
Rheia sa narodila bohyni zeme Gaii a bohu neba Ouranovi ako jedno z ich dvanástich titánskych detí. Podľa Hésioda Urán uväznil všetky svoje deti, zatiaľ čo Apollodotos uvádza, že uväznil len Kyklopov a Hekatoncheirov, nie Titanov. Najmladšie dieťa, Kronos, s pomocou Gaii zvrhol svojho otca, stal sa namiesto neho kráľom, oslobodil svojich súrodencov a za manželku si vzal svoju sestru Rheiu. Ofión a Eurynomé, dcéra Ókeana, vraj v ranom veku vládli zasneženému Olympu. Rheia a Kronos s nimi bojovali a hodili ich do vĺn Ókeana, čím sa stali vládcami namiesto nich.[1] Rheia, zdatná v zápasení, bojovala práve s Eurynomé.[2]
Gaia a Urán povedali Kronovi, že tak, ako zvrhol vlastného otca a stal sa vládcom vesmíru, je predurčený na to, aby ho premohlo jeho vlastné dieťa, a tak keď sa každé z jeho detí narodilo, pohltil ho.[3] Rheia, Urán a Gaia vymysleli plán na záchranu posledného dieťaťa, Dia. Rheia porodila Dia v jaskyni na ostrove Kréta a Kronovi dala kameň zabalený do plienok, ktorý okamžite prehltol; Rheia Dia ukryla v jaskyni na hore Ida. Jej sprievodcovia, bojovníci podobní Korybantom a Kuretom, pôsobili ako strážcovia malého Dia a pomáhali utajiť jeho miesto pobytu pred jeho otcom. Podľa niektorých správ zlatý pes z vôle Rhei strážil kozu, ktorá ponúkla svoje vemeno a dala potravu malému Diovi. Neskôr Zeus premenil kozu na nesmrteľnú a dal jej miesto medzi hviezdami, kým zlatého psa, ktorý strážil posvätné miesto na Kréte, ukradol Pandareós.
V nejasnej verzii, ktorá je doložená len na východnom vlyse chrámu v Lagine, bohyňa križovatiek Hekaté pomáhala Rhei pri záchrane Dia pred jeho otcom. Na vlyse je zobrazená Hekaté, ako Kronovi podáva zavinutý kameň, zatiaľ čo skutočné dieťa je odvádzané do bezpečia.[4]
Keď bol Zeus ešte nemluvňa ukryté na Kréte, Rheia pristihla svojho manžela Krona s jeho milenkou nymfou Filyrou pri čine. Kronos sa potom premenil na koňa a cválal preč, aby ho manželka nevidela.[5]
Olympská éra[upraviť | upraviť zdroj]
Po Diovom nástupe sa Rheia stiahla, pretože už nebola kráľovnou bohov, ale zostala spojencom svojich detí a ich rodín.
V niektorých tradíciách Rheia nesúhlasila s tým, aby sa jej deti Héra a Zeus vzali, takže títo dvaja museli utiecť, aby mohli byť spolu.[6] Rheia bola prítomná pri narodení svojho vnuka Apolóna spolu s mnohými ďalšími bohyňami, pričom najvýraznejšími výnimkami boli Héra a Eileithia, bohyňa pôrodu. Kvôli jej neprítomnosti sa Léto ocitla v strašných mukách.[7] Rheia sa považovala za bohyňu, ktorá ženám uľahčovala pôrod.[8]
Po tom, čo sa Démétér spojila so svojou dcérou Persefónou, Zeus poslal Rheiu, aby presvedčila Démétér, aby sa vrátila na Olymp a opäť sa pripojila k bohom.[9]
Rheia vychovala ďalšieho zo svojich vnukov, Dionýza, po ohnivej smrti jeho matky, smrteľnej princeznej Semelé.[10] Neskôr sa pustila do liečenia Dionýzovho zúrivého šialenstva, ktoré mu spôsobila žiarlivá Héra, čo spôsobilo, že istý čas bezcieľne blúdil.[11] Rheia dala Dionýzovi ametyst, o ktorom sa predpokladalo, že zabraňuje opitosti.[12] Rheia sa niekedy pridávala k Dionýzovi a jeho družine pri ich šialených tancoch.[13]
Podľa Bakchylida to bola práve Rheia, ktorá vrátila Pelopsovi život po tom, čo ho jeho otec Tantalos zabil.[14]
Rheia a Afrodita zachránili Kreousu, manželku Afroditinho syna Aineia, pred otroctvom, ktorému by ju Gréci po páde Tróje vystavili. Čo sa týka Aineia, keď pristál v Itálii, miestny vojvodca Turnus podpálil jeho lode s borovicovými rámami. Rheia (alebo Kybelé[15]), pamätajúc si, že tieto trupy boli vyrobené zo stromov vyrúbaných na jej svätých horách, premenila plavidlá na morské nymfy.[16]
Keď Melanion získal Atalantinu ruku vďaka pomoci, ktorú dostal od Afrodity, zabudol sa jej poďakovať. Preto ich bohyňa zasiahla veľkou vzájomnou vášňou, keď sa nachádzali v blízkosti Rheinho chrámu. Obaja sa potom milovali vo vnútri chrámu. Rheia ich v hneve premenila na levov.[17]
V istom okamihu smrteľník menom Sangas urazil bohyňu a ona ho premenila na rieku, ktorá niesla jeho meno: Sangarius (dnes rieka Sakarya) v Malej Ázii.[18]
Raz sa frýgsky muž menom Pyrrhus pokúsil znásilniť Rheiu. Bohyňa ho za jeho pýchu premenila na kameň.[19]
V jednom orfickom mýte bol Zeus naplnený túžbou po svojej matke a prenasledoval ju, len aby ho Rheia odmietla a premenila sa na hada, aby mohla utiecť. Zeus sa tiež premenil na hada a znásilnil ju.[20] Dieťa, ktoré sa z tohto spojenia narodilo, bola ich dcéra Persefoné a potom sa Rheia stala Demetér.[21] Dieťa, Persefoné, sa narodilo také zdeformované, že Rheia od nej vystrašene utiekla a svoju dcéru nedojčila.[20]
Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]
Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[22]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Apollonius Rhodius, Argonautica 503–507;
- ↑ Lycophron, Alexandra 1189–1198.
- ↑ Hésiodos, Teogónia 459–467
- ↑ The Oxford Classical Dictionary, S. 650
- ↑ Vergílius, Georgiky 3.92–94
- ↑ napr. Homér, Iliada 14.295-299
- ↑ Homeric Hymn 3 to Apollo 97
- ↑ Pseudo-Oppian, Cynegetica 3.7.
- ↑ Homeric Hymn 2 to Demeter, 441–443
- ↑ Nonnus, Dionysiaca, 9.132–200 ff..
- ↑ Apollodorus, 3.5.1.
- ↑ Nonnus, Dionysiaca, 12.380 ff..
- ↑ Strabón, Geographica 10.3.13.
- ↑ Scholia on Pindar's Olympian Odes 1.40;
- ↑ Vergilius, Aeneid 9.77.
- ↑ Ovidius, Premeny 14.527–565.
- ↑ Ovidius, Premeny 14.681–707.
- ↑ Scholia on Apollonius Rhodius's Argonautica 2.722
- ↑ Nonnus, Dionysiaca 12.81-83
- ↑ a b Meisner, S. 134
- ↑ Kerényi 1976, S. 112
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rhea (mythology) na anglickej Wikipédii.