Riadenie letovej prevádzky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veža riadenia letovej prevádzky na medzinárodnom letisku v Bombaji

Riadenie letovej prevádzky (angl. Air traffic control, skr. ATC) je služba poskytovaná na zemi pracovníkmi riadenia letovej prevádzky, ktorí riadia a koordinujú lietadlá na zemi i vo vzduchu. Túto činnosť vykonáva riadiaci letovej prevádzky, ktorý riadi aj pohyb po letiskových plochách a zodpovedá za plynulosť toku letovej prevádzky vo vzdušnom priestore. Na Slovensku túto činnosť vykonáva štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky.

Najdôležitejším celosvetovým cieľom systémov riadenia letovej prevádzky je vzájomne oddeliť lietadlá, aby sa predošlo kolíziám, organizovať a vykonávať prúd vzdušnej premávky a poskytovať informácie a ďalšiu podporu pre pilotov, keď je potrebná. V niektorých krajinách môže riadenie letovej prevádzky hrať aj bezpečnostnú alebo obrannú rolu (ako v napr. v USA) alebo dokonca môže byť prevádzkované armádou (napr. ako Brazília).

Riadenie letovej prevádzky bolo prvýkrát predstavené na londýnskom Croydonovom letisku v roku 1921. Archie League, ktorý riadil prevádzku lietadiel používaním farebných vlajok, je často považovaný za prvého pracovníka riadenia letovej prevádzky. Zamedzovanie kolíziam je vyjadrené ako separácia a tento termín znamená zabezpečenie bezpečnej vzdialenosti medzi jednotlivými lietadlami, pričom sa používajú postranné, vertikálne a pozdĺžne separačné minimá; veľa lietadiel má v súčasnosti nainštalovaný protikolízny systém ako rezerva za pozorovanie a inštrukcie od ATC. Okrem toho je to ich hlavná funkcia a ATC môže poskytovať dodatočné služby ako poskytovanie informácií pre pilotov o počasí, navigáčných informácií a NOTAMy.

V mnohých krajinách sú služby ATC poskytované v takmer celom vzdušnom priestore a tieto služby sú dostupné pre všetkých užívateľov (súkromné, vojenské a komerčné letectvo). V prípade, že pracovníci riadenia letovej prevádzky sú zodpovední za riadenie všetkých lietadiel v určitom vzdušnom priestore, tento vzdušný priestor sa nazýva riadený vzdušný priestor (nad 2 450 m n. m.). Naopak v neriadenom vzdušnom priestore (pod 2 450 m n. m.) lietadlá letia bez poskytovanej služby systému ATC.[1] Zavislé od typu letu a klasifikácie vzušného priestoru, ATC môže vystaviť inštrukcie, ktoré piloti musia vykonať, alebo iba letové informácie k napomáhaniu pilotom vykonávať činnosť vo vzdušnom priestore. Vo všetkých prípadoch, pilot má svojím rozhodnutím konečnú zodpovednosť za bezpečnosť letu a môže vybočiť od inštrukcií ATC v mimoriadnej situácií. K zabezpečeniu vzájomnej komunikácií je požadované, aby všetci piloti a riadiaci pracovníci letovej prevádzky boli schopní rozprávať a porozumieť angličtine. Národný jazyk pre daný region môže byť tiež normálne používaný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Letové prevádzkové služby [online]. Bratislava: Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, [cit. 2011-04-20]. Dostupné online. Archivované 2012-07-30 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]