Rizalit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budova s troma rizalitmi - jedným stredovým a dvoma bočnými

Rizalit (z talianskeho risalto - výstupok) je označenie pre stredovú alebo bočnú časť stavby vystupujúcu po celej výške z líca priečelia až o hĺbku jednej okennej osi.

Hĺbka rizalitu môže byť úplne nepatrná, napríklad len naznačená pomocou odsadenia v omietke. V takomto prípade sa niekedy používa termín pseudorizalit, ktorý však nie je príliš rozšírený. Naopak, ak má vystupujúca časť budovy dve a viac okenných osí, ide už o samostatné krídlo. Rizalit spravidla zdôrazňuje stred alebo okraje budovy, a preto býva často bohatšie členený architektonickým tvaroslovím. Často býva jeho hlavným prvkom portál, balkón, terasa. Rizalit môže byť aj vyšší ako ostatné časti budovy. V baroku často prechádzal do pavilónovej nadstavby na spôsob belvedéru. Môže byť ukončený aj štítom a alebo samostatne tvarovanou strechou, napríklad manzardovou. Výnimočne môže byť rizalit aj o niečo nižší ako zvyšok budovy.

Častá je aj kombinácia trojice rizalitov (pozri obrázok). Rizalit je väčšinou obdĺžnikový, môže však byť aj polygonálny alebo polvalcový alebo v tvare podkovy. Potom ho nazývame cylindrický rizalit.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rizalit na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).