Rohovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prierez ľudského oka

Rohovka alebo kornea (lat. cornea) je priehľadná predná časť očnej gule tvorená väzivom.

Z optického hľadiska je najvýznamnejšou lámavou (refrakčnou) očnou štruktúrou. Na celkovej optickej mohutnosti (t.j. na dioptrickom účinku) oka sa podieľa vyše dvojtretinovým podielom. Tento účinok je dosiahnutý kombináciou dvoch faktorov: zakrivením plôch rohovky a rozdielnym indexom lomu prostredia pred okom (uvažujeme vzduch) a samotnej rohovky. Štandardne udávaná hodnota optickej mohutnosti rohovky ostro vidiaceho oka obklopeného vzduchom je 43 dioptrií (Dioptria= m-1).

Rohovka dospelého človeka má v strede hrúbku cca 0,6 mm, vo vonkajšej oblasti cca 0,8 mm. Má teda tvar rozptylnej šošovky, pričom jej dioptrický účinok je spojný (teda opačný rozptylke). Toto je zrejme umožnené geometriou prednej plochy rohovky. V centre je rohovka najviac zakrivená a do periférie sa splošťuje. Jej priemer je približne 12,0 mm. Pri dotyku rohovky sa reflexívne zatvárajú viečka oka. Povrch rohovky je veľmi husto pokrytý zakončeniami tzv. demyelinizovaných nervových buniek. Tieto nervové bunky sú veľmi citlivé na dotyk, teplotu a chemické zmeny. Rohovka je bezcievna (avaskulárna). Obvodový prechod rohovky, tzv. limbus, však býva pokrytý drobnými cievami a vlásočnicami prichádzajúcimi cez skléru - väzivovú vrstvu oka.

Rohovka je z histologického hľadiska tvorená piatimi vrstvami.