STS-7
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-7 | ||||
| COSPAR ID: | 1983-059A | ||||
| Raketoplán: | Challenger | ||||
| Posádka: | 5 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 18. jún 1983, 11:33:00 UTC | ||||
| Pristátie: | 24. jún 1983, 14:56:59 UTC Edwards Air Force Base | ||||
| Trvanie: | 6 dní 2 hodiny 23 minút 59 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 97 | ||||
| Apogeum: | 307 km | ||||
| Perigeum: | 299 km | ||||
| Doba obehu: | 90,6 min. | ||||
| Inklinácia: | 28.5° | ||||
| Vzdialenosť: | 4 072 553 km | ||||
| Hmotnosť: | 2 034 666 kg (pri štarte) 92 550 kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Ľ-P Rideová, Fabian, Crippen, Thagard, Hauck | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
STS-7 bola misia amerického raketoplánu Challenger, druhý let orbitera Challenger a siedmy v programe Space Shuttle celkovo. Cieľom letu bolo vypustenie komunikačných družíc Anik-C2 a Palapa-B1 a družice SPAS-01, ktorá mala byť po prvýkrát vypustená a znovu zachytená. Tejto misie sa po prvýkrát v histórii americkej kozmonautiky zúčastnila žena Sally Kristen Ridová.
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
- Robert L. Crippen (2) - veliteľ
- Frederick H. Hauck (1) - pilot
- John M. Fabian (1) - letový špecialista
- Sally Kristen Ridová (1) - letový špecialista
- Norman E. Thagard (1) - letový špecialista. O jeho účasti na letu bolo rozhodnuté dodatočne, po problémoch posádky STS-5 s kinetózou.
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]
Po svojom predchádzajúcom prvom lete STS-6 si orbiter Challenger vyžadoval opravy, hlavne svojho tepelného štítu. Poškodila sa napríklad plstená izolácia na moduloch OMS, ktorá bola nahradená asi 170 dlaždičkami. Ďalších 120 dlaždíc nahradilo ablatívnu ochranu na elevónoch a 60 poškodených dlaždíc bolo vymenených za nové. Celkove trvali opravy a previerky Challengera 35 dní. Prípravy na štart bolo potrebné maximálne urýchliť, pretože predchádzajúci štart prebehol s oneskorením a ďalšie oneskorenie by ohrozovalo pripravovanú termín štartu pre misiu STS-9.
Raketoplán v štartovacej zostave bol na mobilnom zariadení MLP-1 prevezený na rampu 39-A 26. mája. Vlastné odpočítavanie začalo 16. júna v stave T-40 hodín. Skrátenie doby odpočítavania bolo spôsobené tým, že množstvo operácií prebehlo mimo rámec odpočítavania. V priebehu odpočítania sa vyskytli tri menšie poruchy.
Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]
Misia STS-7 sa začala 18. júna 1983 o 11:33:00 UTC. Bol to prvý vesmírny let ženy v americkej histórii a zároveň let, ktorý mal najpočetnejšiu posádku, ktorá do tej doby letela v jednej vesmírnej lodi.
Na rozdiel od predchádzajúcich letov prebehlo navádzanie na dráhu presne podľa plánu (pri predchádzajúcich letoch boli vo výške až kilometrové odchýlky). Dva manévre motorov OMS v čase T+10 minút a T+44 minút dostali Challenger na takmer kruhovú obežnú dráhu vo výške 289 – 305 km.
Po otvorení nákladového priestoru a nevyhnutných previerkach bola najprv vypustená družica Anik C2, ktorú jej motor PAM-D (Payload Assist Module) priviedol na dočasnú dráhu. Na geostacionárnej dráhe bola zakotvená 24. júna.
K vypusteniu Palapy B1 došlo počas druhého dňa letu, 19. júna. V priebehu tohto dňa prístroje na palube raketoplánu zaznamenali pozvoľný pokles tlaku v rezervoári hydraulickej kvapaliny v systéme APU č. 2. Pokles tlaku sa podarilo vyrovnať malým obežným čerpadlom.
20. júna začala Ridová aktivovať vedecké prístroje na palube družice SPAS-01. Piloti sa zatiaľ venovali manévrovaniu s raketoplánom a preverovaniu jeho systémov. Družica SPAS-01 bola vypustená 22. júna. Vypustenie družice deň predtým ohrozovala stúpajúca teplota v jej elektronike. Fabian najprv družicu uchopil manipulátorom RMS za kotvičku na hornej strane a po uvoľnení zaisťovacích zámkov vyzdvihol SPAS nad nákladový priestor. V čase 08:05 UT nechal družicu asi minútu voľne vznášať sa nad nákladovým priestorom a znovu ju uchopil manipulátorom. Potom riadiace stredisko povolilo uvoľniť družicu definitívne. Po postupnom manévrovaní sa raketoplán vzdialil od družice na 300 metrov, potom sa k nej opäť priblížil a Thagard ju manipulátorom zachytil. Predtým však Ridová družicu zámerne uviedla do pomalej rotácie.
Po tomto prvom úspechu sa testoval vplyv spalín z manévrovacích dýz raketoplánu RCS na družicu. Všetko prebiehalo bez problémov a po opätovnom zachytení bola družica znovu uložená v nákladovom priestore raketoplánu. 23. júna prebehli ďalšie pokusy s družicou, ale tentoraz už bez jej vypustenia. Začali tiež prebiehať prípravy na pristátie.
Pristátie malo prebehnúť 24. júna na Kennedyho vesmírnom stredisku, ale kvôli prízemnej hmle muselo byť odložené. Riaditeľ letu dal nakoniec príkaz na pristátie na základni Edwards AFB. 168 sekundový zážih motorov OMS znížil perigeum dráhy a raketoplán vďaka tomu vstúpil do zemskej atmosféry. Dosadnutie na dráhu prebehlo v čase 13:57:10 UT.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tanec kolem družice (STS-7 v MEK) (po česky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-7
.jpg)
