Severo Ochoa

	Severo Ochoa
	španielsko-americký lekár a biochemik
Narodenie	24. september 1905; Luarca, Španielsko
Úmrtie	1. november 1993 (88 rokov); Madrid, Španielsko
Odkazy
Commons	Severo Ochoa
	Chemický portál; Biologický portál; Medicínsky portál; Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Severo Ochoa de Albornoz (* 24. september 1905, Luarca, Španielsko – † 1. november 1993, Madrid) bol španielsko-americký lekár a biochemik, ktorý spolu s Arthurom Kornbergom získal v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, a to za objav mechanizmu biosyntézy RNA.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval medicínu na univerzite v Madride.
Ešte ako študent, na konci 20. rokov urobil svoj prvý objav, vyvinul metódu na meranie malých množstiev kreatínu v svaloch. To ho tiež nasmerovalo do výskumu miesto k lekárskej praxi. Úspech s kreatínom mu priniesol pozvanie Otta Meyerhofa (nositeľa Nobelovej ceny za rok 1922) do jeho laboratória v Inštitúte pre biológiu cisára Viliama v Berlíne, kde strávil rok. Postgraduálne štúdium potom začal na London National Institute for Medical Research. Tu sa začal zaujímať o enzýmy, čo bol začiatok jeho kľúčového záujmu. Roku 1933 sa vrátil do Madridu, čoskoro však vypukla občianska vojna. Ochoa Španielsko preto opustil a po peripetiách na mnohých výskumných inštitúciách v Európe (Heidelberg, Oxford) nakoniec zamieril do USA, na New York University, kde sa venoval chemickej syntéze RNA, za čo tiež nakoniec získal Nobelovu cenu.

Roku 1956 získal americké občianstvo, v závere života sa však vrátil do Madridu, kde roku 1993 zomrel.

Výskum[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecký prínos Severo Ochoa je uznavaný predovšetkým v týchto oblastiach:

Objavil dva enzýmy citrátsyntetázu a pyruvátdehydrogenázu pomocou výskumu metabolickej enzýmológie. Tieto dva enzýmy umožnili dokončiť opis Krebsovho cyklusu, ktorý predstavuje základný biologický proces v metabolizme živých organizmov.
Študoval aj fotosyntézu a metabolizmus mastných kyselín.
Objavil enzým polynukleotid-fosforylázu a opísal syntézu RNA. Tento objav mu spolu s jeho žiakom Arthurom Kornbergom vyniesol v roku 1959 Nobelovu cenu za medicínu.
Jeho objavy viedli k dešifrovaniu genetického kódu, intracelulárnej biosyntézy proteínov a základných aspektov biológie vírusov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Neubergova medaila za biochémiu (1951)
Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1959)
Medaile Société de Chimie Biologique (1959)
Medaile University of New York (1959)
Čestný doktorát univerzity v Grenade (1967)
Čestný doktorát univerzity v Oviedu (1967)
Jiménez Díaz Memorial Lesson Award (1969)
Národná medaila za vedu USA roku 1979
Čestný profesor na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime
Čestný doktorát Universidad Iberoamericana (UNIBE) Dominikánskej republiky (1988)
Čestný doktorát Univerzity v Baskicku (1988)
Čestný doktorát univerzity v Córdobe (1990)
Ocenenia od univerzít: Louis (Washington University), Glasgow, Oxford, Salamanca, Brazílie, Wesleyan University a Oviedo.
Člen niekoľkých výskumných spoločností v USA, Německu, Japonsku, Argentině, Uruguay a Chile
Prezident Medzinárodnej únie pre biochémiu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Profil na stránkach Nobelovej ceny

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severo Ochoa na českej Wikipédii.