Slavkovská kopa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slavkovská kopa
vrch
Slavkovská kopa
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Vysoké Tatry
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 345,8 m n. m.
Súradnice 49°10′05″S 20°10′43″V / 49,1681°S 20,1787°V / 49.1681; 20.1787
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup cez Slavkovský štít
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slavkovská kopa[1] (2 345,8 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Novým Smokovcom, približne 13 km severozápadne od Popradu.[3] Severozápadne vo Veľkej Studenej doline stojí Zbojnícka chata.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Nový a Starý Smokovec, južne sa nachádzajú Tatranské Zruby, Tatranská Polianka a Nová Polianka, juhozápadne Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na hrebeni sa stretávajú hranice národných prírodných rezervácií Slavkovská dolina a Studené doliny.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Slavkovská kopa sa nachádza v mohutnej rázsoche, vybiehajúcej z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier juhovýchodným smerom na Slavkovský štít (2 452 m n. m.). Má dva vrcholy; vyšší sa nachádza v hlavnom, nižší v postrannom, severným smerom vybiehajúcom hrebeni. Severovýchodné svahy strmo padajú do Veľkej Studenej doliny, juhozápadné do Slavkovskej dolinky, ktorá vybieha z mohutnej Velickej doliny.[6] Severne od vrcholu sa vo Veľkej Studenej doline nachádza Vareškové pleso, ktorým odteká voda Studeným potokom do rieky Poprad, voda z južnej časti hrebeňa odteká Slavkovským potokom.[5] Svahy vrchu sú obľúbeným miestom lezeckých výstupov.

Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Slavkovská veža (2 358 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Svišťový štít (2 383 m n. m.), severne sa vypína Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), východne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), Zadný Oštep (1 888 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a južne Senná kopa (1 848 m n. m.) a Veľký Krížny kopec (1 325 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, veľká časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy a Levočské vrchy.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Najčastejšie je využívaný prístup po hrebeni zo susedného Slavkovského štítu, kde vedie sezónne otvorený modrý chodník zo Starého Smokovca.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
  4. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
  6. ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  7. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-15]. Dostupné online.
  • F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slavkovská_kopa&oldid=7817003“