Substancia (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Substancia alebo podstata (lat. substantia) je niečo, čo spočíva v základe, podstata, zložka reálne existujúcich vecí, ktorá nie je na inom, ale je sama v sebe.

Názory filozofov na substanciu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Aristoteles: substancia je súcno alebo substrát; to, o čom vypovedá ostatné, zatiaľ čo už nevypovedá o inom. Je to to prvé súcno, ktoré nie je na niečom, ale existuje samostatne a je nemenným nositeľom všetkých premenných vlastností.
  • Descartes: substancia je vec, v ktorej je niečo bezprostredne obsiahnuté ako v subjekte alebo v ktorej prostredníctvom existuje niečo, čo vnímame, t. j. nejaká vlastnosť, akosť alebo atribút a jej skutočná idea je v nás.
  • Hegel: substancia je bytie, ktoré je subjekt, čiže ktoré je skutočné len potiaľ, pokiaľ je pohybom sebakladenia (Bewegung des Sichselbstsetzens), čiže sprostredkovaním medzi prechodom seba v iné bytie a sebou samým (die Vermittlung des Sichanderswerdens mit sich selbst). Substancia je samovývoj, dianie, stávanie (Werden), stávanie sa iným (Anderswerden), stávanie sa samým sebou (Sichselbstwerden), samopohyb (Selbstbewegung). Substancia je živá.
  • Spinoza: substancia je príčina seba samej (causa sui); je večná, nekonečná, totožná s Bohom; má nekonečné množstvo atribútov, ktoré majú svoje individuálne konečné prejavy - mody. Substancia je príroda tvoriaca (natura naturans) stvorenú prírodu (natura naturata). Z atribútov substancie sú nám pristupné dva: rozpriestranenosť a myslenie a ich mody, napríklad telesá alebo idey. Všetko je tak prejavom tej istej substancie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.