Syenit
| Syenit | |
 Syenit | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | Draselný živec, plagioklasy (oligoklas, andezín), amfibol, biotit |
| Akcesórie | titanit, rutil, magnetit, ilmenit, apatit, granát |
| Vlastnosti | |
| Textúra | všesmerne zrnitá |
| Farba | sivá, sivomodrá, hnedastá, žltohnedá, ružovkastá |
Syenit je intermediárna vyvretá hornina tvorená hlavne K-živcami, menej plagioklasmi, biotitom a amfibolom.
Hypoabysálnymi ekvivalentmi syenitu sú syenitový porfýr a lamprofýry mineta a vogesit. Efuzívnym ekvivalentom je trachyt. Samostatné variety syenitu sú kremitý, kremito-alkalický, foiditický a foiditicko-alkalický syenit.
Označenie syenit pôvodne patrilo amfibolickému granitu, bolo odvodené od gréckeho pomenovania mesta Syene, dnes Egyptský Asuán. Pre syenit toto pomenovanie zaviedol H. Rosenbusch[1].
Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]
Syenity sú zložené hlavne zo živcov s prevahou draselných živcov (ortoklas, anortoklas, mikroklín[2]) nad kyslým plagioklasom, z vedľajších minerálov je zastúpený amfibol, biotit alebo zriedkavo i pyroxén[3]. Kremeň je prítomný len v akcesorickom množstve a nepresahuje 5 %. Štruktúra je väčšinou hrubozrnná a porfýrická. Makroskopicky môžu byť veľmi podobné tonalitom[3]. Niektoré odrody syenitov majú zvýšený obsah foidov, najmä nefelínu, veľmi častý je preto tzv. nefelinický syenit[4]. Tmavé (melanokátne) syenity sú niekedy označované ako durbachyt.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Syenit nie je bežná hornina. Sám zväčša netvorí väčšie telesá, skôr ho možno nájsť na okrajoch granitoidných, gabrových alebo dioritových intrúzií. Nájsť ho možno v Novom Anglicku, Arkansase, Montane, New Yorku, Švajčiarsku, Nemecku, Nórsku na Ukrajine (Volynská oblasť), v Rusku na Urale, či pri Krasnojarsku, tiež v Kazachstane, na Kaukaze a v Strednej Ázii. V Českom masíve sú známe výskyty blízko Tábora, Vodňan, Prachatíc a Jihlavy[1]. Známa je napr. lokalita syenitové skály u Pocoucova blízko Třebíča.
Na Slovensku sa v malom množstve vyskytuje v okolí Harmónie v Malých Karpatoch[4].
Použitie[upraviť | upraviť zdroj]
Veľmi kvalitné zahraničné syenity sa používajú na výrobu ušľachtilých kamenárskych výrobkov[4].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-04-14]. Dostupné online.
- ↑ Petránek, J. Syenit, On-line geologická encyklopdie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Gregerová, M.; Pospíšil, P.; Suk, M. Syenit, Horniny magmatické [online]. petrol.sci.muni.cz, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c Syenit, nefelinický syenit, Minerály a horniny Slovenska [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-09-03]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému syenit.
