Syntax (jazykoveda)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Syntax alebo skladba je v jazykovede časť gramatiky zaoberajúca sa konštrukciami, a to ako stavebnými prvkami viet alebo ako gramatickými a sémantickými celostnými útvarmi s komunikačnou funkciou. Označenie pre syntax pochádza z gréckych slov συν (syn, znamenajúci „spolu“) a ταξις (taxis, znamenajúci „poradie“).

Predmet záujmu[upraviť | upraviť zdroj]

Skladba sa zaoberá:

  • konštrukciami. Podľa druhu konštrukcií, ktorými sa zaoberá, sa tiež delí na na tieto časti:
  1. syntagmatika
  2. vetná syntax
  3. polovetná syntax
  4. súvetná syntax

Významné pojmy[upraviť | upraviť zdroj]