T-28
 T-28 vo fínskom tankovom múzeu v Parole. | |
| Stredný tank T-28 | |
|---|---|
| Všeobecná charakteristika | |
| Posádka | 6 mužov |
| Dĺžka | 7,44 m |
| Šírka | 2,87 m |
| Výška | 2,82 m |
| Hmotnosť | 28 ton |
| Pancier a výzbroj | |
| Pancier | 20 – 30 mm |
| Hlavná výzbroj | 76,2mm KT-28 alebo L-10 (70 nábojov) |
| Druhotná výzbroj | 4 alebo 5×7,62mm guľometov DT (8000 nábojov) |
| Pohyblivosť | |
| Motor | benzínový 45,8L Mikulin M-17 12-válec 500 hp (373 kW) |
| Zavesenie | |
| Rýchlosť na ceste | 40 km/h |
| Výkon/hmotnosť | 18 hp/tona |
| Dosah | 220 km |
T-28 bol sovietsky stredný viacvežový tank používaný v 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia. Jeden z prvých stredných tankov na svete.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Prototyp tanku bol dokončený v roku 1931. Išlo o prvý viacvežový tank v sovietskej armáde. Výzbroj bola inštalovaná v troch vežiach, v hlavnej bol kanón a dva guľomety. V dvoch menších vežiach sa nachádzalo po jednom guľomete. Vyrábať sa začal v októbri 1932. Vyrábal sa v Putilovskej továrni v Leningrade. Tank slúžil od roku 1933 v súlade s vtedajšou koncepciou tankového boja na priamu podporu pechoty a bol navrhnutý ako útočný tank k vytváraniu prielomov v nepriateľskej obrane, najmä na ničenie nepriateľských opevnených bodov. V boji mal spolupracovať s ťažkými tankmi T-35, s ktorými zdieľal veľké množstvo súčiastok. V roku 1938 bol tank modernizovaný inštaláciou silnejšieho kanóna L-10 kalibru 76,2 mm do hlavnej veže a bol vyrábaný do roku 1940. Stroj prekonával svah so sklonom 43°, priekopu širokú 270 cm, stenu vysokú 97 cm a brod hlboký 80 cm.
2 tankové brigády vyzbrojené strojmi T-28 boli nasadené v sovietsko-fínskej vojne na prelome rokov 1939 a 1940. Stroje utrpeli pri bojoch s fínskymi protitankovými oddielmi silné straty. Ako nedostatočné sa ukázalo slabé pancierovanie strojov. Konštrukčná kancelária následne na základe bojových skúseností prikročila k modernizácií strojov a nové tanky vyrábané od roku 1940 pod označením T-28E a M niesli silnejší pancier a novú kónickú vežu z tankov T-35. Modernizované verzia mali pancier o hrúbke 23 až 80 mm. Maximálna rýchlosť týchto tankov však klesla len na 23 km/h. Celkovo však bolo vyrobených iba niekoľko desiatok kusov tejto modernizovanej verzie. V továrni Charkovského traktorového závodu na modernizácii tohto typu súbežne pracoval tím mladých konštruktérov pod vedením Barykova a Cietsa. Súčasťou tohto tímu bol v tej dobe ešte neznámy M. Koškin, budúci hlavný konštruktér stredného tanku T-34.
Celkovo bolo vyrobených 500 až 600 tankov tohto typu. T-28 a viacvežové konštrukcie všeobecne sa v boji neosvedčili. Typ však bol významným medzníkom v produkcii sovietskych stredných tankov. Viacero nových myšlienok, ku ktorým viedol typ T-28 boli neskôr použité na nových konštrukciách neskôr nasadených počas druhej svetovej vojny.
Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem zimnej vojny sa tanky zúčastnili úvodnej fázy bojov medzi ZSSR a Nemeckom. Z prvej línie boli tanky vyradené v roku 1942.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Zaloga, S. J., Grandsen, J., Soviet tanks and combat vehicles of World War II. Arms and Armour Press, 1984, 232 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému T-28
