Tepelný motor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Schéma všeobecného cyklu tepelného motora: spojením dvoch rôznych procesov medzi dvoma stavmi pracovnej látky je možné získať prácu (c) v každej realizáci cyklu. Prívod a odvod tepla nie sú naznačené.
Konkrétna realizácia Seiligerovým cyklom: Qp - privedené teplo, Qo - odvedené teplo, A - mechanivká práca.

Tepelný motor je tepelný stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu. Premena prebieha prostredníctvom termodynamických dejov pracovnej látky.[1]

Charakteristika tepelného motora[upraviť | upraviť zdroj]

Každý tepelný motor je charakterizovaný nasledovnými črtami:[2]

  • energiu získava zo zdroja s vysokou teplotou
  • časť získanej energie premení na mechanickú prácu
  • nespracovanú (odpadovú) časť energie odovzdáva prepadu s nízkou teplotou
  • pracuje cyklicky.

Rozsah pojmu tepelný motor[upraviť | upraviť zdroj]

Z definície termodynamického cyklu vyplýva, že pracovná látka sa po absolvovaní celého cyklu vráti do pôvodného stavu.[2] To je možné dosiahnuť, len ak je pracovná látka v motore uzavretá.

  1. V užšom zmysle túto definíciu spĺňajú len motory s vonkajším spaľovaním. Sem patria napríklad:
  2. V širšom zmysle sa označenie tepelný motor používa aj pre motory s vnútorným spaľovaním, pri ktorých sa pracovná látka na začiatku každého cyklu vymení výfukom spalín a naplnením čerstvou zmesou. Predpokladá sa rovnaký stav čerstvej zmesi ako v predchádzajúcom cykle (teplota, tlak, hustota, zloženie). Sem patria napríklad:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. *STN 09 0022. Spaľovacie motory. Názvoslovie piestových spaľovacích motorov. Druhy motorov. Dátum vydania 19.01.1972.
  2. a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.